Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/zdravie/cia-uspela-projekte-mkultra-dokazala-ovladat-mysel">MKULTRA bol neetický experiment CIA</a>, ktorého účelom bolo získať schopnosť riadiť myslenie občanov USA a&nbsp;Kanady pomocou drog a&nbsp;izolácie pod zámienkou liečenia psychických chorôb. Zďaleka to však nie je jediný sporný a desivý vládny projekt, ku ktorému došlo na americkej pôde.

<strong>Operácia „Veľké svrbenie“</strong>

Vojenské zariadenie Dugway Proving Ground (DPG) v Utahu založili v roku 1942 na účely testovania biologických a&nbsp;chemických zbraní. V&nbsp;roku 1954 chceli napríklad zistiť, či hmyz je vhodným nosičom rôznych typov nákazlivých chorôb. Američania chceli konkrétne vedieť, či môžu mor rozšíriť blchami. Počas operácie Big Itch zhodili obrovské množstvo bĺch na púšť v&nbsp;Utahu, kde postavili klietky s&nbsp;morčiatkami. Blchy zapečatili v nádobách, ktoré skonštruovali tak, aby praskli v nadmorskej výške 300 až 600 metrov. Experiment bol úspešný, blchy totálne zamorili morčatá. Autori operácie preto chceli vybudovať obrovské zariadenie na chov bĺch, s&nbsp;plánovanou „produkciou“ 50 miliónov bĺch týždenne. Výroba dostatočného množstva morového vírusu pre tieto blchy však nebola jednoduchá. V tom výskumníci zlyhali, a&nbsp;preto plán odsunuli na vedľajšiu koľaj.

Medzi 28. májom a 7. októbrom 1957 vystavili 16-tisíc amerických vojakov 29 jadrovým testom, aby zistili, ako dokážu reagovať po jadrovej detonácii. V tom období bolo totiž vysoko pravdepodobné, že svet skončí v&nbsp;totálnej jadrovej vojne. Operácia prebiehala jednoducho. Muži najprv sledovali jadrový výbuch, potom rozobrali a znovu zložili pušky a absolvovali prechod cez mínové pole, prekonávali rôzne bariéry. Ich výsledky porovnali s&nbsp;vojakmi, ktorý sa na výbuchoch nezúčastnili. Neskoršie vyšetrenia zdravotného stavu ukázali, že je mužov bola neprirodzene vysoká miera leukémie v dôsledku&nbsp;extrémneho žiarenia, ktorému čelili. Súčasťou operácie Plumbbob bolo testovanie bojových hlavíc a skúmanie, ako by vojenské a civilné budovy mohli odolať jadrovému výbuchu. V&nbsp;jednom z&nbsp;experimentov napríklad umiestnili 1 200 ošípaných do klietok a&nbsp;tie „obliekli“ do rôznych ochranných krytov, aby zistili, ktoré z nich ich najlepšie ochránia. Bohužiaľ, aj keď ošípané výbuch prežili, utrpeli popáleniny tretieho stupňa.

Od roku 1970 bolo známe, že NSA (Národná bezpečnostná agentúra) špehuje a&nbsp;odpočúva ľudí, ktorých považovali za bezpečnostnú hrozbu pre USA. Nedávno odtajnené dokumenty neuvádzajú len mená, ale aj svedectvá agentov, ktorí uznali, že to, čo od nich agentúra žiadala bolo nemorálne aj nezákonné. Konečným cieľom operácie Minaret bolo zistiť, odkiaľ prichádzajú protivojnové nálady (voči vojne vo Vietname) a či existujú agentúry mimo USA, ktoré by mohli podporovať občianske nepokoje. Preto odpočúvali telefonáty Martina Luthera Kinga Jr. alebo Muhammada Aliho, ako aj novinárov z&nbsp;New York Times&nbsp;a&nbsp;Washington Post a&nbsp;mnohých vládnych úradníkov. Správy z&nbsp;odposluchov doručovali priamo prezidentom (najprv Johnsonovi, neskôr Nixonovi). Celkovo mali na zozname sledovaných osôb približne 1 650 mien. Pritom operácia Minaret mala pôvodne slúžiť na sledovanie teroristov a&nbsp;obchodníkov s&nbsp;drogami.

<strong>Operácie DEW I a DEW II</strong>

Každá vláda sa bojí toho, že nepriateľ na jej území použije biologické zbrane. V roku 1952 chcela americká armáda vedieť, ako by sa šíril biologický kontaminant uvoľnený nad americkou pôdou. A&nbsp;tak vznikla operácia DEW l, ktorá zahŕňala testovaciu oblasť nad Severnou a Južnou Karolínou a Georgiou. Z&nbsp;lode USS Tercel armáda uvoľnila dávky sulfidu zinočnatého a kadmia (ZnCdS) počas piatich skúšok. Loď plávala pozdĺž pobrežia a hoci kontaminanty prvého pokusu dopadli do mora, uvoľňovanie aerosólov v ďalších štyroch skúškach zasiahlo široký pás zeme až do vzdialenosti 280 kilometrov od pobrežia. Pri DEW II&nbsp;uvoľnili spóry z&nbsp;Lycopodium, druhu papradia. Operácia nebola jediná, počas ktorej armáda použila ZnCdS. K&nbsp;jeho uvoľneniu do ovzdušia došlo aj nad Minneapolisom či St. Louis a&nbsp;ďalšími 29 mestami po celých USA. ZnCdS použili z niekoľkých dôvodov. Všeobecne ho považovali za bezpečný pre ľudí, rastliny a zvieratá. Bol lacný, správal sa ako biologická zbraň a&nbsp;mohli ho ľahko identifikovať pod UV svetlom, aby zistili, kde „doputoval“. Netreba dodávať, že ľudia protestovali, keď prasklo, že sa stali testovanými subjektmi pri falošnom útoku biologickou zbraňou. Trvali na dôkladnom vyšetrovaní, či ZnCdS je alebo nie je neškodný, ako tvrdila armáda. Aj keď kadmium má karcinogénne vlastnosti, výsledkom bolo, že ľudia, ktorí prišli do kontaktu s&nbsp;látkou, mali len&nbsp;minimálnu šancu&nbsp;na rozvoj respiračných problémov alebo rakoviny pľúc.

Druhú časť článku vám prinesieme v piatok 28. júla 2023.