Príbeh Rolanda Doa údajne inšpiroval tvorcov filmu Exorcista z roku 1973. Alebo išlo len o ďalší prípad psychicky chorého človeka, ktorého označili za posadnutého diablom. Ponorme sa do jeho príbehu hlbšie.
Prípad Rolanda Doa si získal pozornosť v polovici roku 1949, keď sa v novinových článkoch po celých USA začali objavovať správy o možnom posadnutí chlapca diablom. Nebol pod nimi podpísaný autor, ale predpokladá sa, že ním bol bývalý pastor Luther Miles Schulze, do ktorého farnosti spadala aj rodina Doeovcov.
V roku 1971 vydal William Peter Blatty knihu s názvom Exorcista, ktorá sa stala bestsellerom. V čase, keď v novinách vychádzali články o chlapcovom posadnutí, bol Blatty práve študentom na Georgetownskej univerzite. Úspech jeho knihu dal o dva roky neskôr vziknúť rovnomennému filmu, ktorý bol tiež mimoriadne úspešný. Nik sa akosi nezamýšľal nad tým, že čosi podobné sa naozaj mohlo stať, a že Roland Doe mohol mimoriadne trpieť.
Predpokladá sa, že sa narodil v Cottage City v štáte Maryland, aj keď o mieste jeho bydliska sa dnes vedú spory. Nevie sa dokonca ani to, kedy sa presne narodil. Isté je, že v roku 1949 mal 12 až 14 rokov. Jednoducho išlo o tínedžera z Marylandu, ktorý bol podľa svojho bývalého spolužiaka tichý študijný typ a v škole nemal veľa kamarátov. Údajne mal nadmerne ochranársku matku a otec bol neustále na cestách. Blízky si bol najmä s tetou Harriet.
Teta Harriet sa mala zaoberať špiritizmom a okultizmom. Darovala chlapcovi tabuľku Ouija a učila ho, ako vyvolávať duchov. Krátko nato ale zomrela, čo sa mladého Rolanda veľmi dotklo. Možno sa pokúšal skontaktovať s duchom tety Harriet, ale miesto toho sa stalo čosi iné a začali sa chlapcove problémy.
Roland sa začal správať zvláštne, bol podráždený a na tele sa mu začali objavovať škrabance a modriny. Rodičia vyhľadali psychiatrickú pomoc, ale bolo to márne. Žiaden odborník nedokázal identifikovať, čo mladíkovi je. Zúfalí rodičia, hoci boli protestanti, sa obrátili na katolícku cirkev.
Otec Hughes sa s Rolandom skontaktoval ako prvý a ihneď skonštatoval, že ide o jasný prípad posadnutosti. Podľa kňaza nemohol chlapec počas návštevy spustiť oči z Biblie, čo bol znak posadnutosti. Odporučil rodičom, aby Rolanda premiestnili do jezuitskej nemocnice neďaleko Washingtonu, D.C. Tam sa mal chlapec podrobiť trojdňovému exorcizmu.
Otec Hughes a ďalší kňazi tri dni a tri noci sedeli pri chlapcovej posteli, ktorá sa neustále triasla. Chlapcovi sa v jednom momente podarilo uvoľniť z pút a udrieť Hughesa pružinou z matraca. Po troch dňoch bol ale pokoj a kňazi predpokladali, že exorcizmus sa podaril.
Rolandov stav sa ale časom začal zhoršovať. Na hrudníku sa mu objavovali krvavé rany, ktoré dovedna dávali slovo LOUIS. Rodičia to vnímali ako znamenie presťahovať sa do St. Louis v štáte Missouri, odkiaľ pochádzala chlapcova matka. Ani to ale nepomohlo a rodina sa obrátila na katolícku cirkev.
Otec Bowdern a otec Bishop sa chlapca ujali a spolu s otcom Halloranom mali Rolanda zbaviť posadnutosti. Exorcizmus trval takmer tri týždne. Mladík počas neho vykazoval silu ako dospelý muž a bolo ho ťažko spútať. Neustále nadával a občas dával kňazom sexuálne návrhy.
Ani tento exorcizmus ale nefungoval a chlapca presunuli do nemocnice alexiánov v St. Louis. Putoval na samotku a napokon ho vraj posadnutosti zbavili krstom. Vtedy sa vraj zachoval ako archanjel Michal a prikázal Satanovi, aby opustil chlapcovo telo.
Aj po desaťročiach vyvoláva tento prípad množstvo otáznikov. Mnohí veriaci nepochybujú, že bol Roland Doe posadnutý diablom. Iní sa ale pýtajú, či nešlo o psychicky chorého človeka rovnako ako v prípade „posadnutej“ Annaliese Michelovej.
