Carl Tanzler už v detstve hovoril o tom, ako ho pravidelne navštevujú mŕtvi predkovia a ukazujú mu tvár jeho budúcej lásky. Malo ísť o tmavovlasú ženu exotického zjavu a malý chlapec si ich zjavenia vzal k srdcu a naozaj sa do podobnej dámy v dospelosti zamiloval.

V 30. rokoch 20. storočia pracoval ako lekár na Floride, keď v nemocnici jedného dňa zbadal Elenu de Hoyos, americko-kubánsku miešanku. Ihneď v nej vraj spoznal ženu, ktorú mu kedysi ukazovali mŕtvi. Nanešťastie pre Carla trpela Elena tuberkulózou, v tom čase neliečiteľnou chorobou.

Doktor bol však presvedčený, že jej dokáže pomôcť. Nadviazali vzťah pacient-lekár a on k nej domov doniesol najrôznejšie prístroje, ktoré však nefungovali. Elena zomrela ako 22-ročná a Carl, vtedy už zrelý päťdesiatnik, sa s tým nedokázal zmieriť. Od Eleniných rodičov si vypýtal povolenie, aby mohol zaplatiť za jej pohreb a postaviť jej malé mauzóleum.

Spočiatku vídali Carla pri hrobe jeho vyvolenej každý deň. Nik však netušil, že muž vstupuje do hrobky a snaží sa zakonzervovať mŕtvolu. Keď sa mu nedarilo, previezol telo k sebe domov do provizórneho laboratória. Do Eleny vložil množstvo pevných drôtov, aby dokázal telo umiestniť do takej polohy, akú si želal. Do očných jamôk vsadil sklené oči, telo vypchal handrami a kožu navoskoval. Napriek tomu musel používať množstvo parfumov, aby zamaskoval pach rozkladajúceho sa tela. Carl si vraj spoločnosť svojej milej užíval. Varil jej, spieval, tancoval s ňou a dokonca aj spal v jednej posteli, a to takmer osem rokov.

Bežne ho vídali, ako kupuje ženské šaty a parfumy, spočiatku to však nikomu nebolo podozrivé. Predpokladalo sa, že má nejakú známosť, a v podstate to aj bola pravda. Svedkovia neskôr tvrdili, že za zatiahnutými závesmi ho videli s niekým tancovať, ale ani vo sne im nenapadlo, že by mohlo ísť o mŕtvolu.

Všetko sa zistilo až v októbri 1940, keď Elenina sestra navštívila Carla doma. Šokovaná zistila, že žije s mŕtvolou, a jačiac vybehla z domu. Všetko ohlásila polícii a začalo sa vyšetrovanie. Psychiater, ktorý Carla vyšetril, uviedol, že muž je plne pri zmysloch a je schopný stať sa terčom žaloby.

Verejnosť bola zväčša na Carlovej strane. Mnohí ľudia s ním súcitili, alebo ho ľutovali. Súdny proces napokon skončil bez výsledku, keďže došlo k premlčaniu trestného činu. Carl sa presťahoval a viedol relatívne normálny život až do roku 1952, kedy zomrel. Až do smrti mu robila spoločnosť Elenina figurína, ktorú si vyrobil.