Ostatky takzvaného Bockstenského muža odhalili v rašelinisku neďaleko švédskeho mesta Bocksten v roku 1936. Na podobných miestach sa veľmi dobre zachovávajú najrôznejšie predmety, a tak bolo historikom prakticky hneď jasné, že dotyčný pochádzal zo 14. storočia a v rašelinisku odpočíval stovky rokov. Zvyšky oblečenia navyše vypovedali, že išlo o pomerne vysoko postaveného muža.
Ležal v rašelinisku tvárou nadol a v hrudi mal zabodnutý kôl. Keďže sa celkom rýchlo ukázalo, že nejde o nedávnu vraždu, previezli telo do Varbergského múzea na podrobnejšiu obhliadku. Tu Bockstenského muža skúmali celé roky a odhaľovali stále ďalšie a ďalšie detaily o jeho živote.
Oblečenie, ktoré mala mŕtvola na sebe, patrí k najlepšie zachovaným kusom stredovekého odevu na svete. Tunika, plášť s kapucňou, vlnené nohavice a kožené topánky, ako aj dva kožené opasky sa zachovali v naozaj výbornom stave. Všetko bolo nanajvýš kvalitné, na základe čoho vedci usúdili, že išlo o bohatého muža. A tak začali špekulovať o možných motívoch vraždy.
Dotyčný zomrel vo veku 30 až 30 rokov a jeho vlasy, podobne ako oblečenie veľmi dobre zachované, naznačovali, že skutočne patril k vyšším spoločenským vrstvám. Ani vlasy ale nedokázali zamaskovať tri rany na hlave, ktoré očividne spôsobil tupý predmet. Práve tieto údery, konkrétne najmenej jeden z nich, boli príčinou smrti Bockstenského muža.
Existujú dve najpravdepodobnejšie hypotézy o tom, prečo musel tento človek zomrieť. Prvá znie, že mal na starosti verbovanie mužov do vojny a podali si ho dedinčania, ktorým sa nechcelo zomierať za záujmy svojich pánov. Podľa iných historikov išlo o výbercu daní, jedného z tých, ktorí boli snáď ešte nepopulárnejší než verbovači. Otázkou tiež ostáva, prečo ho niekto pribodol ku dnu jazera. Mohlo ísť o spôsob, akým zabrániť, aby duch zosnulého na okolí strašil, no vrahovia sa takto mohli jednoducho uistiť, že telo nevypláva na povrch a neprezradí, čo sa s dotyčným stalo.
V 21. storočí sa pomocou moderných technológií podarilo zrekonštruovať tvár Bockstenského muža. Vražedné rany z lebky zmizli a odborníci tvár mierne rozšírili, keďže tlak rašeliny ju počas stáročí mierne sploštil.
Podobu Bockstenského muža, človeka, ktorého život ktosi brutálnym spôsobom ukončil, teda poznáme. O jeho osude sa ale zrejme nikdy nepodarí zistiť viac.
