Narodil sa v roku 1863 neďaleko Berlína a jeho mladosti sa veľa nevie. Bol viackrát obvinený zo zneužívania detí, odsedel si 15 rokov za znásilnenie desaťročného a štvorročného dievčaťa. Jeho najhoršie zločiny ale odhalili až v roku 1921, keď susedia počuli z jeho bytu krik, buchot a následne ticho. Zalarmovali políciu, ktorá vtrhla do Grossmanovho bytu a našla v ňom chladnúce telo nedávno zavraždenej ženy. Viselo na trojnožke ako prasa pripravené na rozobratie. Nik vtedy ešte netušil o skutočnom rozsahu mužových zločinov.

Vyšetrovanie začalo z Grossmanovej minulosti vynášať na svetlo zaujímavé informácie. Susedia uvádzali, že vraha často vídali v spoločnosti žien pochybného vzhľadu, zrejme prostitútok. Neraz vchádzali do bytu, ale žiadnu nevideli vyjsť. Mysleli si však, že odchádzajú pod rúškom noci, aby ostali v tajnosti.

Označovali ho ako slizkého chlapíka, ktorý sa s nikým nebavil a tak trochu budil hrôzu. Nájom však platil načas, a tak ho prenajímateľ nechcel vyhodiť. Nepomáhali ani sťažnosti iných nájomníkov, že Grossman sa často vracia domov nad ránom opitý, hlučný a v spoločnosti žien.

Počas prvej svetovej vojny už bol Grossman starý na službu na fronte a ostal v civile. Živil sa predajom mäsa na čiernom trhu, ale pri berlínskej železničnej stanici mal aj stánok s občerstvením, ktorý bol jeho oficiálnym zdrojom príjmov. Neskôr sa podarilo vďaka jeho denníku zistiť, že mäso, ktoré predával, pochádzalo zo zavraždených žien, zatiaľ čo nekonzumovateľné časti tiel ako kosti či rôzne orgány hádzal do rieky. Tým pádom bolo jasné, odkiaľ bral peniaze na alkohol a prostitútky.

Koľko ľudí vlastne zabil? Nevedno, bolo ich však najmenej 26. V jeho byte sa našli krvavé škvrny, ktoré naznačovali, že tu Grossman zavraždil minimálne tri obete, a to v pomerne nedávnom čase. V denníku sa písalo práve o 26 zavraždených ženách, predpokladá sa však, že ich mohlo byť až 50. Počas vojny a krátko po nej sa o tú najnižšiu vrstvu spoločnosti zaujímal málokto, ľudia sa starali hlavne o seba a o to, čo budú jesť.

Grossmana po niekoľko týždňov trvajúcom vyšetrovaní mali odsúdiť na smrť, hoci k vraždám sa nikdy nepriznal. Kým ho ale stihli popraviť, obesil sa 5. júla 1922 vo väzenskej cele.