Ťažko nájsť tému, o ktorej by už nepísal. Dlhoročný spolupracovník Magazínu píše o vzťahoch, zdraví aj zážitkoch, ktoré by človek v živote nemal vynechať.

Marcos

V&nbsp;minulosti išlo o prosperujúce banícke mesto, no dnes je len zbierkou vyhorených domov. Mesto bolo založené väzňami gulagu v 40. rokoch 20. storočia. Čoskoro sa zistilo, že leží na uhoľných žilách a&nbsp;tak sem začali prúdiť tisíce baníkov. Mesto rástlo a koncom 70. rokov v ňom žilo viac ako desaťtisíc obyvateľov. Úpadok Sovietskeho zväzu mal však zničujúci vplyv na uhoľný priemysel a počet obyvateľov mesta sa zmenšoval. Po 90. rokoch ceny uhlia začali klesať a&nbsp;bane ostali zatvorené. V roku 1996 zabila explózia míny šesť ľudí a počet obyvateľov sa znížil pod 300. Začiatkom 21. storočia bolo mesto domovom len pre hŕstku obyvateľov a&nbsp;dnes tu nájdete už len ruiny.&nbsp;

Opustený vojenský komplex Skrunda-1 bol kedysi prosperujúcou komunitou plnou života. Žiaľ, rokmi sa všetko zmenilo. Uskutočnilo sa niekoľko pokusov o opätovné využitie lokality pre cestovný ruch, ako napríklad výstavba priemyselného parku, no nejako nič nevychádzalo. Mesto je dnes pod vojenskou kontrolou, takže ho nemôžu navštíviť civilisti. Pokusy o&nbsp;oživenie vždy stroskotali a&nbsp;dnes je teda len prázdnym miestom, nad ktorým občas krúži vojenský vrtuľník.&nbsp;

Zemetrasenie, ktoré zasiahlo Neftegorsk 28. mája 1995, bolo najhorším zemetrasením v modernej histórii Ruska. A&nbsp;súčasne bolo posledným klincom do rakvy upadajúceho mesta. Zemetrasenie malo silu 7,6 stupňa Richterovej stupnice a podľa oficiálnych štatistík zahynulo najmenej 2 040 ľudí, čo bolo v&nbsp;tom čase viac ako polovica obyvateľov mesta. Mesto bolo zdecimované a takmer všetko bolo zničené; zostala len kaplnka, cintorín a pamätník. Pomaly ale isto odtiaľto odišli všetci obyvatelia.&nbsp;

Ide o Stalinovo zabudnuté kúpeľné mesto. Cchaltubo bolo kedysi modernou sovietskou destináciou, ktorá priťahovala stranícke elity, vojenský personál a dokonca aj samotného Stalina. Po páde režimu všetko prestalo razom fungovať. Ostali len rozpadajúce sa hotely, kúpeľné domy a sanatóriá, ktoré lákajú už len dobrodružnejších návštevníkov. Minulosť letoviska sa odráža v jeho ruinách s mnohými budovami zobrazujúcimi gruzínske motívy a vlastenecké symboly. Je až smutné, ako dopadlo mesto, ktoré malo byť kúpeľňou ikonou Sovietskeho zväzu.&nbsp;