Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Švajčiarsko je nádherná krajina, ktorá má svoje záhady. Napríklad v meste Bern stojí vo fontáne socha z roku 1546, ktorá zobrazuje obra ako si strká dieťa do úst, pričom cez rameno má vrece s tromi vydesenými dojčatami. Existuje niekoľko teórií, prečo socha s názvom Pojedač detí alebo Kindlifresser vznikla. Podľa prvej má obor klobúk, aký Židia museli v tom čase nosiť, takže socha mala byť varovaním pre židovskú komunitu žijúcu v Berne. Iná teória hovorí, že socha zobrazuje gréckeho Kronosa, ktorý zjedol svoje deti, aby im zabránil v nástupe na trón. A podľa ďalšej je obor starší brat zakladateľa Bernu, vojvoda Berchtold, ktorý sa zbláznil zo žiarlivosti na úspechy svojho mladšieho brata a z pomsty zhromaždil a zjedol mestské deti.

Jadrové špionážne zariadenie vyvoláva povodne?

Vo februári 2021 zasiahla dedinu Raini v indických Himalájach masívna povodeň, keď pád ľadovca spôsobil lavínu v pohorí Nanda Devi. V himalájskom štáte Uttarakhand zomrelo viac ako päťdesiat ľudí. Mnohí obyvatelia dediny však neveria, že na vine bol ľadovec. Podľa nich za tragédiu môžu jadrové špionážne zariadenia ukryté v snehu na skalách nad ich dedinou, ktoré explodovali. Podľa nich indická vláda v spolupráci s USA v 60-tych rokoch prinútila najlepších svetových horolezcov, aby ukryli monitorovacie zariadenia v Himalájach, aby mohli špehovať čínske jadrové testy. Skupina indických a amerických horolezcov vyniesla zariadenia na horu, ale zastihla ich snehová fujavica, preto utiekli do bezpečia. Po návrate na horu nasledujúcu jar zariadenia nenašli. V apríli 1978 Morarji Desai, vtedajší premiér Indie, povedal, že jeho krajina a USA plánovali umiestniť jadrové zariadenia na Nanda Devi, ale nepotvrdil, či bola misia úspešná. Takže, kde sú zariadenia teraz? Spadli pri zosuve pôdy? Sú stále hore a spôsobujú zmätok v podobe lavín a záplav, alebo ich tajne odstránil niekto iný?

Z roku 1840 pochádza experimentálny elektrický zvon s názvom Clarendon Dry Pile alebo Oxfordský elektrický zvon. Prístroj tvoria dva mosadzné zvony umiestnené pod „suchou stĺpikovou batériou“ jednou z prvých foriem elektrických batérií. Keď sa kovová guľka zavesená medzi nimi dotkne jedného zvonu, získa elektrický náboj a elektrostatická sila ju pritiahne k druhému zvonu. A tak to ide dookola. Prístroj získal zápis v Guinessovej knihe rekordov ako najodolnejšia batéria na svete, pričom od roku 1840 zazvonil približne desaťmiliárdkrát. Batérie pri experimente pokryli roztavenou sírou, ktorá ich izoluje a zvon zvoní dodnes, hoci ho chránia dve vrstvy skla a takmer ho nepočuť. Nikto nevie vysvetliť, prečo vydržal vyše 180 rokov. Odborníci sa zdráhajú prístroj otvoriť, pretože sa obávajú, že zmaria prebiehajúci experiment a radšej čakajú, kedy sa batéria vybije.

Svätý grál - kalich, z ktorého pil Ježiš pri poslednej večeri a do ktorého Jozef z Arimatie zbieral Ježišovu krv po jeho ukrižovaní, je stále najhľadanejšou kresťanskou relikviou súčasnosti. Mnohí veria, že ho ukryli templárski rytieri, prípadne ho Jozef pochoval v anglickom Glastonbury, kde vraj tečie červená voda. V katedrále vo Valencii v Španielsku však majú relikviu, o ktorej si mnohí myslia, že je pravým Svätým grálom. Dvakrát do roka malý kalich vyberú z kaplnky v zadnej časti katedrály a umiestnia ho do kostola. Hoci cirkev nikdy netvrdila, že ide o Svätý grál, mnohí ľudia tomu veria. Je to preto, že pohár je z kameňa, ktorý možno nájsť iba v Izraeli a tvarom pripomína poháre používané pri židovských liturgických slávnostiach. Uvidíme, či sa to niekedy potvrdí.

Keď mala Heidi Wyricková osem rokov, presťahovala sa s rodičmi do Ellerslie v štáte Georgia. Takmer okamžite začala spomínať priateľského staršieho muža menom Gordy, ktorý sa s ňou hráva na dvore. Matka Lisa si myslela, že ide o imaginárneho priateľa, kým jej dcéra nepovedala o osobe menom Con, ktorú videla pri vchodových dverách v zakrvavenom tričku. Matka si myslela, že sa niekto pokúsil dcéru uniesť a zavolala manžela, ktorý prehľadal celú štvrť, ale bez úspechu. Onedlho sa do vedľajšieho domu nasťahovala Lisina sestra, od ktorej sa rodina dozvedela, že James S. Gordy bol bývalý majiteľ domu, ktorý zomrel v roku 1974. Con Batchelor bol zas strýko patriaci do rodiny, ktorá vlastnila dom pred Gordym. Con zomrel v roku 1957 a nemal ruku, ako vravela aj Heidi. Heidi sa štyri roky stretávala a rozprávala s Gordym a Conom. Parapsychológ Dr. William Roll potvrdil, že mala skutočné parapsychologické zážitky, no neexistuje pre nich žiadne vysvetlenie. Heidi aj v dospelosti vidí rôznych duchov, ale už sa ich nebojí.

Christiaan van Heijst je pilot, ktorý spojil svoju lásku k lietaniu a fotografovaniu a robí nádherné snímky z výšky. Počas letu 747 z Hongkongu na Aljašku v roku 2014 v slúchadlách počul riadiacich letovej prevádzky hovoriť s inými pilotmi o zemetraseniach, ktoré sa vyskytli v San Franciscu a Čile, ako aj o sopečnej erupcii na Islande. Zrazu v diaľke zazrel intenzívny svetelný záblesk vystreľujúci zo zeme za horizont. Urobil sériu fotografií slabej zelenej „žiary“, ktorú bolo vidieť na celej severnej pologuli. O dvadsať minút neskôr sa pred lietadlom objavila tmavočervená žiara. Keď sa priblížili k svetlám, zosilneli a rozsvietili oblaky a oblohu v oranžovom odtieni, aký zvyčajne vzniká pri požiaroch. Zvláštne bolo, že svetlá boli tam, kde malo byť more. Teórie spomínajú sopku pod hladinou oceánu, oficiálne vysvetlenie vyšetrovatelia neposkytli.

1. septembra 1983 sa 14-ročná Kirsa Jensenová z Napier na Novom Zélande vybrala na koni na miestnu pláž, ale domov sa už nevrátila. Opusteného koňa našli blízko rieky Tutaekuri. Kirsu poslednýkrát videli pri ústí rieky, kde sa rozprávala s mužom v bielom aute. Svedkovia tvrdili, že mala krvavú tvár a za rameno ju držal Európan v strednom veku. V roku 1985 sa John Russell priznal k vražde Kirsy, no neskôr svoje priznanie odvolal. Nikdy ho neobvinili a v roku 1992 spáchal samovraždu. Pátracie skupiny zlyhali a pri rozlúštení prípadu nedokázali pomôcť ani duchovia a médiá. Kirsu nikdy nenašli a jej prípad ostáva otvorený.