Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

<h3>Prežil bez hlavy</h3>
<p>Akokoľvek sa vám to môže zdať neuveriteľné, existuje niekoľko zaznamenaných prípadov, keď človeku odrezali hlavu, no on napriek tomu prežil. Dôvodom je tzv. vnútorná dekapitácia (alebo ortopedická dekapitácia či atlanto-okcipitálna dislokácia), pri ktorej dôjde k oddeleniu lebky a chrbtice, ale koža a ostatné tkanivá ostanú v neporušenom stave. V dôsledku zranenia hlava ostane pripojená k telu cez bezvládne mäkké tkanivo. Štatisticky, z ľudí, ktorí utrpeli vnútornú dekapitáciu, okamžite zomrie 70 percent, ďalších 28 percent zomrie v priebehu niekoľkých hodín a zvyšné dve percentá prežijú, ale ochrnú na celý život. Avšak deväťročný Jordan Taylor, ktorý pri autonehode utrpel kompletnú vnútornú dekapitáciu hlavy, sa v priebehu troch mesiacov takmer úplne zotavil a po vlastných nohách (!) vyšiel z nemocničných dverí. Jeho matka povedala: „Jordan je opäť chlapec, akého si pamätám, keď kráča musím mu hovoriť, aby spomalil. Toto je ten najlepší vianočný zázrak, aký som si kedy dokázala predstaviť.“</p>
<h3>Lepkové bludy</h3>

<p>Dodnes lekárov znepokojuje prípad 37-ročnej ženy z Massachusetts, ktorá viedla úplne normálny život. Bola vydatá, úspešná, obľúbená, no z jedného dňa na druhý ju premkli ťažké halucinácie a paranoja. Nepomohli ani antipsychotiká. Podstúpila celý rad vyšetrení, ktoré u nej zistili akurát celiakiu. Počas celého obdobia bola nesmierne nepriateľská, podozrievavá a agresívna. Kvôli celiakii jej lekári doporučili bezlepkovú diétu a keď ju žena začala praktizovať, počas niekoľkých dní jej psychotické symptómy úplne vymizli. O pár týždňov však omylom zjedla lepok a príznaky sa okamžite vrátili. Dokonca sa pokúsila zavraždiť svojich rodičov, pretože verila, že sú démoni. Keď počas vyšetrovania pokusu o vraždu opäť nasadila bezlepkovú diétu, príznaky duševného ochorenia zmizli. Podľa New England Journal of Medicine lekári stále študujú u tejto ženy mechanizmus prepojenia lepku a spustenia psychotických reakcií, pretože v žiadnom inom prípade takýto súvis nezaznamenali.</p>
<h3>Syndróm cudzieho prízvuku</h3>

<p>Syndróm cudzieho prízvuku je jednou z najväčších záhad medicíny. Relatívne častým dôvodom jeho vzniku je mozgová príhoda, po ktorej pacient začne hovoriť úplne iným prízvukom. Lekári a vedci tomu vravia „syndróm cudzieho akcentu“. Odborníci už roky riešia záhadu, ako syndróm vzniká. Často ide o prízvuk z lokality, kde daný človek nikdy nebol ani sa s ním nikdy nestretol. Napríklad istá Kanaďanka, ktorá pred mozgovou príhodou rozprávala typickým prízvukom z južného Ontária, začala rozprávať akcentom, ktorý pochádza z východného pobrežia Kanady. Ona sama si svoj nový akcent neuvedomovala. Dva roky sa rodina len prizerala zmene, až ju napokon priviedli k neurológovi. Obzvlášť zaujímavé je, že staršia žena nikdy v danej oblasti Kanady nebola ani odtiaľ nikoho nepozná. Neurológ si myslí, že mozgová príhoda mohla špecificky pozmeniť spracovávanie reči v mozgu, ale vôbec ho nepoškodila. U pacientky nezaznamenali funkčné poruchy v centre reči a podľa artikulácie by nikto netypoval, že je po porážke. Rozprávala absolútne zrozumiteľne a zreteľne, len s prízvukom z iného regiónu.</p>
<h3>Patologická štedrosť</h3>

<p>Lekári, ale i pacienti vedia, že úraz mozgu často vedie k osobnostným zmenám, ktoré následne komplikujú život zranenému i tým, ktorí sa o neho starajú. Príbeh Brazílčana známeho len ako João je výnimočný tým, že po úraze sa z neho nestal násilník ani žiarlivec, ale neurologicky závislý na charite. Po prepade, v dôsledku ktorého utrpel ťažký úraz mozgu, João zanechal prácu manažéra ľudských zdrojov a otvoril si pouličný stánok, v ktorom predával hranolky. No, predával nie je to správne slovo, keďže João rozdával hranolky zadarmo. Keď predsa len dostal peniaze, rýchlo ich daroval miestnym žobrákom a deťom. Bol taký „štedrý“, že po krátkom čase dostal rodinu do značnej chudoby. Jeho neurológ dospel k záveru, že João bol „patologicky veľkorysý“. Po úraze trpel nutkavými pocitmi vedúcimi k rozdávaniu.</p>
<h3>Konaj dobro a budeš odmenený</h3>

<p>Vo veku 56 rokov diagnostikovali Gregovi Thomasovi neoperovateľnú rakovinu mozgu a krku s početnými metastázami. Napriek obrovskej snahe mu lekári nedokázali pomôcť, a preto postupne pripravovali jeho rodinu na najhoršie. Počas posledných dní života sa začal Greg pristavovať pred kostolom v mestečku, kde býval. Denne sa modlil pred dverami, pretože kostol už dlhšiu dobu nebol prístupný pre veriacich a chátral. Greg sa opýtal miestneho farára, či by mohol pár dní, možno týždňov, ktoré mu ešte zostávajú, stráviť obnovou kostola. Výmenou za to chcel mať možnosť sa v kostole modliť. Stal sa zázrak. Keď renovoval kostol a modlil sa, jeho zdravotný stav sa menil. Greg dnes vraví, že jeho onkológ bol ohromený. Povedal: „Greg, čokoľvek robíš, pokračuj v tom!“ Štyri roky po tejto udalosti je kostol úplne zrekonštruovaný a Gregova rakovina je v remisii. Greg na to všetko povedal: „Kým som ja obnovoval kostol, Boh obnovoval mňa.“</p>

Medicínské zázraky, ktoré lekári nedokážu vysvetliť

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Medicínské zázraky, ktoré lekári nedokážu vysvetliť

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Mýty o sladkostiach aj vitamíne C: Čomu ste doteraz verili?

10 overených tipov, ako sa rýchlo zbaviť nachladnutia

Potvrdené: Jedlá, ktoré vám preukázateľne predĺžia život

Samoliečenie zvierat: Medicínsku prax im môžu závidieť aj ľudia

Žena tvrdí, že nespala 40 rokov. Je niečo také vôbec možné?

Jeden z miliardy: Mladík dokáže s očami niečo neuveriteľné

Výber pre vás