Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Spomedzi všetkých chorôb, s ktorými sa ľudstvo v minulosti stretlo, sa s utrpením, smrťou a znetvorením najviac spájajú lepra a mor. Obrazy trpiacich vylúčených zo spoločnosti, prinútených žiť v kolóniách malomocných a dávať najavo svoj stav zvončekom, sa stali klišéovitými zobrazeniami stredovekej lepry – ale zďaleka nie sú úplným presným obrazom.

Chronické ochorenie, ktoré je dnes známe ako Hansenova choroba, je bakteriálna infekcia, ktorá spôsobuje vredy na koži a v konečnom dôsledku, ak sa nelieči, poškodenie kostí tváre, rúk a nôh, ako aj dýchacie ťažkosti a slepotu. Na rozdiel od obetí moru môžu chorí žiť so svojimi príznakmi niekoľko rokov alebo dokonca desaťročí. Až donedávna neexistovala účinná liečba lepry; minulé terapie boli skôr paliatívne než liečebné vrátane liečivých kúpeľov, obväzovania a regulácie stravovania.

História lepry a jej pacientov je zložitá a niekedy nejednoznačná. Choroba sa spomína vo viacerých pasážach Biblie. Vplývala na ľudí v stredovekej Európe, keď boli založené početné špitály pre malomocných, ale od 16. storočia na väčšine starého kontinentu mizla, hoci sa naďalej vyskytuje v Afrike, Ázii a Južnej Amerike.

Na rozdiel od obetí moru môžu chorí žiť so svojimi príznakmi niekoľko rokov alebo dokonca desaťročí.

Stretnutia európskych kolonistov s chorými v iných častiach sveta v 19. storočí prinútili Európanov zamyslieť sa nad prítomnosťou malomocenstva na stredovekom západe a vytvoriť si príbeh o stigmatizovanej, vylúčenej skupine. Tento príbeh bol v posledných desaťročiach spochybňovaný; historici teraz zdôrazňujú skutočnosť, že pacienti s malomocenstvom sa považovali za zvláštnu náboženskú skupinu, ktorú si Boh vybral, aby trpela na zemi a dosiahla spásu, a bola hlavným ohniskom kresťanskej lásky. Okrem toho, hoci sa nemocnice pre malomocenstvo nachádzali mimo miest, ich obyvatelia zostali spojení s väčšinovou spoločnosťou a dostávali duchovnú aj telesnú starostlivosť. Jednoducho povedané, neboli celkom odtrhnutí od spoločnosti.

Naše chápanie minulých názorov na malomocenstvo je tiež komplikované nejednoznačnosťou identity choroby v historických prameňoch. Od staroveku až do roku 1873, keď GH Armauer Hansen identifikoval baktériu Mycobacterium leprae, slovo malomocenstvo nemuselo nevyhnutne znamenať jednu jedinú chorobu. V starovekých gréckych textoch pripisovaných Hippokratovi lepra skutočne popisovala celý rad rôznych kožných porúch. Podobne ani v latinskej Biblii lepra nebola jasne spojená s jediným zdravotným stavom. V skutočnosti sa v antickom svete porucha, ktorá sa najviac prejavovala symptómami Hansenovej choroby, nazývala elefantiáza.

V stredoveku a ranom novoveku nie všetci ľudia, u ktorých bola diagnostikovaná lepra, trpeli Hansenovou chorobou. Za túto chorobu sa mohli zamieňať aj iné kožné ochorenia, napríklad psoriáza. Napriek tomu archeologické vykopávky cintorínov spojených s nemocnicami pre malomocenstvo potvrdili, že tieto inštitúcie slúžili pacientom trpiacim Hansenovou chorobou.

V 16. storočí, keď sa v Európe výskyt lepry výrazne znížil, bol zavedený presne vyladený diagnostický postup; evidentne sa správna identifikácia choroby považovala za dôležitú. V stávke bolo naozaj veľa: pozitívna diagnóza by ovplyvnila profesionálny a právny status jednotlivca a vyžadovala by si vstup do nemocnice pre malomocných. Na stanovenie diagnózy „lekári“ skúmali vonkajšok tela pacienta a jeho krv a moč a urobili podrobnú anamnézu. Do diagnostických vyšetrení boli zapojení aj ďalší ľudia vrátane obyvateľov nemocníc pre malomocných.

Malomocenstvo ale postihovalo len veľmi malú časť populácie. Hanenova choroba nie je veľmi nákazlivá. Drevorez z vyšetrenia lepry v chirurgickom poli zo 16. storočia ukazuje, ako sa chirurg voľne dotýka podozrivého chorého. Napriek tomu choroba vyvolávala strach a úzkosť neúmerné hrozbe, ktorú naozaj predstavovala. Mnohé z týchto reakcií pramenili z fyzického poškodenia a šokujúceho znetvorenia pozorovaného v pokročilých prípadoch malomocenstva.

Okrem toho sa lepra spájala s obavami z nákazlivej choroby vo všeobecnosti – obavami, ktoré sa dramaticky zvýšili po čiernej smrti v polovici 14. storočia a po príchode syfilisu do Európy v 90. rokoch 15. storočia. Na mnohých obrazoch z neskorého stredoveku a raného novoveku sú chorí na syfilis, mor a malomocenstvo znázornení takmer rovnakým spôsobom s telami pokrytými vredmi, čo naznačuje, že boli považovaní spolu za jednu veľkú kategóriu „chorých“.

Hoci sa postoje k lepre v histórii a na rôznych miestach líšili, reakcie na malomocenstvo boli charakterizované súcitom aj stigmou. V súčasnosti je účinná liečba antibiotikami široko dostupná, ale v Indii mnohí chorí vyhľadávajú liečbu až vtedy, keď je u nich ochorenie v pokročilom štádiu, a to práve kvôli súvisiacej stigme a hanbe.

Historicky malomocenstvo vystupovalo ako zvláštna choroba spojená s Božou milosťou, ale stala sa aj zástupcom choroby v širšom zmysle. Ďalšie historické štúdium lepry vedcom pomôže pochopiť sociálny dopad chorôb v minulosti, súčasnosti a budúcnosti.

Lepra v priebehu vekov: Naozaj bola obrovským strašiakom?

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Lepra v priebehu vekov: Naozaj bola obrovským strašiakom?

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Koľko kofeínu do seba lejete? Príznaky predávkovania, ktoré neprehliadať

Nechutné, ale dôležité: Telesné tekutiny, ktoré nás robia zdravými

Zápach z úst môže značiť vážne problémy, ako sa ho zbaviť?

Zvládnete si pozrieť fotky bez zívania? Zrejme sa vám to nepodarí

VIDEO Trpí muž zriedkavou chorobou? Pravda je niekde inde

Žena tvrdí, že nespala 40 rokov. Je niečo také vôbec možné?

Výber pre vás