Keď bol malý chlapec, adoptovali si ho. Nevedel, že mal biologickú sestru menom Betsy. O mnoho rokov neskôr sa vydal hľadať svoju biologickú rodinu, ale Betsy medzitým zomrela. Brat sa s ňou však stretol – v nebi. Považuje za dôležité vysvetliť, že je vedec, ktorý strávil celý život štúdiom fungovania mozgu. Jeho adoptívny otec bol neurochirurg a on si vybral to isté povolanie. Hoci je kresťan, bol skeptický, keď mu pacienti opisovali duchovné zážitky.

Mimotelové zážitky, anjelské stretnutia a podobne boli podľa neho halucinácie, vyvolané momentom, keď mozog pacienta utrpel traumu. A potom zistil, že sa mýlil. Pred šiestimi rokmi sa v jedno ráno prebudil s krutou bolesťou hlavy. Po niekoľkých hodinách upadol do kómy: jeho neocortex, časť mozgu, ktorá spracováva všetky V tom čase pracoval v Lynchburskej všeobecnej nemocnici vo Virgínii, a tam ho previezli na pohotovosť. Lekári zistili, že má meningitídu. Do mozgovomiešneho moku sa mu dostal bakteriálny kmeň E. coli a pôsobil na mozog ako kyselina. Šance na prežitie boli takmer nulové.

Ležal v hlbokej kóme, iba vo vegetatívnom stave, a všetky vyššie funkcie mozgu boli v režime „offline“. Mozog nevykazoval nijakú aktivitu. Ale Alexandrovo vnútorné ja ešte existovalo – v rozpore so všetkými známymi zákonmi vedy. Veľa vedcov má problémy s týmto vyhlásením doktora Alexandra. Jeho skúsenosť podkopáva celý systém, ktorému lekári veria. „Nebo“ doktora Alexandra bolo plné hudby, zvierat, stromov a farieb, a bolo veľmi živé.

Počul nádhernú hudbu, videl svetlo, prechádzal sa v údolí plnom bujnej zelene, kde vodopády tiekli do krištáľových jazierok. Boli tam oblaky ako nafúknuté cukríky ružovej a bielej farby. Za nimi videl tmavomodrú oblohu.

Hoci skenovanie ukázalo. že jeho mozog nefunguje, doktor Alexander mal živý zážitok. Videl stromy, polia, zvieratá a ľudí. Nebo je podľa neho obrovské, rôznorodé a mnohorako obývané. Ale nie je v ňom ten pocit inakosti, ktorá charakterizuje náš svet, kde každá vec je sama osebe a nemá nič do činenia s ostatnými vecami okolo neho. Nič tam nie je izolované. Nič nie je nepriateľské. Nič nie je samostatné. Všetko je v jednom.

Doktor Alexander videl anjelské zbory, ktoré spievali piesne a hymny. Zvuk bol kolosálny. Všetky jeho zmysly sa miešali. Vidieť a počuť neboli oddelené funkcie. Bol to zvuk čírej radosti. Doktor sa stretol aj s nekonečne mocným, vševedúcim božstvom, ktoré neskôr volal Om, pretože počul zvuk, ktorý pri ňom vibroval. Počas siedmich dní, keď ležal v kóme, jeho vedomie sa vydalo na cestu mimo fyzický svet, ktorého existenciu do tej doby doktor zamietal ako nemožnú.

Po tisíce rokov prežívali obyčajní ľudia rovnako ako šamani a mystici nádherné záblesky vedomia, prežité v éterickej ríši. Jedinečné v prípade doktora Alexandra je to, že vzhľadom na vedecké záznamy bol jedinou osobou, ktorej pri ceste do nebeskej dimenzie mozgová kôra absolútne nefungovala. Lekárske záznamy neukázali žiadne známky mozgovej aktivity, inými slovami, doktorova cesta sa neudiala v jeho hlave.

Ako vyzerá nebo: Mozgový chirurg v ňom bol, keď ležal v kóme

Výber pre vás