Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Stredomorský ostrov pri pobreží Španielska bol dejiskom námornej sedemročnej vojny, v ktorej v roku 1756 bojovali proti sebe znepriatelené skupiny európskych spojencov. V&nbsp;bitke sa stretli Briti a&nbsp;Francúzi. Pred konfliktom sa 13-členná britská flotila pod velením admirála Johna Bynga plavila zablokovať francúzske námorníctvo v&nbsp;stredomorskom prístave Toulon.

Francúzska flotila 12 lodí však už opustila prístav a&nbsp;obsadila strategicky dôležitú britskú základňu na Menorke. Po príchode do vôd Menorky zaútočil Byng na francúzsku flotilu, ktorá útok úspešne odrazila. Byng sa vrátil na základňu na Gibraltári, čím vlastne daroval víťazstvo Francúzom. Admirála následne súdil vojenský súd, ktorý ho uznal vinným, že neurobil všetko, čo bolo v jeho silách - či už v boji alebo pri prenasledovaní. Odsúdili ho na trest smrti zastrelením.

Bitka pri Saratoge sa odohrala asi 40 km severne od Albany v štáte New York a bola kľúčovým stretnutím vo vojne za nezávislosť. Britský veliteľ generál John Burgoyne pochodoval s&nbsp;vojskom v počte asi 7 500 mužov na juh z Kanady do New Yorku s&nbsp;úmyslom ovládnuť údolie rieky Hudson.

Veliteľom Američanov bol generál Horatio Gates, ktorý mal k dispozícii 8 500 mužov. Keď v septembri 1777 dorazil Burgoyne do dediny Saratoga, Gates vyslal jednotky, aby postavili obranné delá na vyvýšenine Bemis Heights nad riekou.

K&nbsp;prvej potýčke došlo 19. septembra, keď britská kolóna vrátane 500 hesenských žoldnierov postupovala smerom k Patriotom, ale narazili na tvrdú obranu. Britským jednotkám začali dochádzať zásoby. 7. októbra v&nbsp;ďalšej bitke zúfalý Burgoyne zaútočil na Bemis Heights, no Patrioti útok definitívne odrazili. Hladní a&nbsp;vyčerpaní Briti ustúpili a&nbsp;museli sa vzdať. Bitka znamenala úplné víťazstvo pre Patriotov a povzbudila Francúzov, aby zvýšili svoju podporu Američanov.

Odvekým rivalom Britov v záujme o&nbsp;rôzne územia bolo v&nbsp;18. a&nbsp;19. storočí predovšetkým Francúzsko. Na jeho čele v&nbsp;tom čase stál sám veľký Napoleon Bonaparte. Dejiskom jednej z&nbsp;bitiek počas napoleonských vojen bol ostrov <a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/fotostory/foto-zazraky-prirody-poznate-tie-najfarebnejsie-miesta-zemi" target="_blank">Maurícius </a>v Indickom oceáne, ktorý Francúzi využívali ako útočisko pre korzárov, ktorí decimovali britskú obchodnú lodnú dopravu. Britská flotila piatich fregát pod velením kapitána Samuela Pyma zaútočila na maurícijský prístav Grand Port.

Francúzi pod vedením komodora Guya-Victora Duperrého predviedli energickú obranu. Strelecká britská loď HMS&nbsp;Nereid sa musela vzdať, keď pri francúzskom útoku zahynulo 96 ľudí z 281 členov posádky a ďalších 137 utrpelo zranenia. Posádky dvoch ďalších britských fregát v skutočnosti podpálili plavidlá, aby sa nedostali do rúk Francúzov. Štvrtá uviazla na plytčine a piata sa vzdala. Britský útok sa skončil fiaskom.

Nasledujúca bitka má korene v strete z&nbsp;roku 1812. Išlo o&nbsp;konflikt medzi imperiálnou Britániou a&nbsp;Amerikou, ktorý oficiálne skončil podpísaním mierovej zmluvy v belgickom meste Gent na Štedrý večer 1824. No ani zmluva nezabránila vzniku ďalšieho konfliktu už v&nbsp;januári 1815.

Na jeseň roku 1814 sa asi 50 lodí kráľovského námorníctva plavilo cez Mexický záliv s úmyslom zaútočiť na New Orleans. Keď sa generál Andrew Jackson dozvedel o britských plánoch, ponáhľal sa brániť mesto. Zhromaždil štyritisícčlennú dobrovoľnícku armádu, vrátane louisianskej domobrany, indiánov z kmeňa Choctaw, oslobodených otrokov a pohraničníkov. K&nbsp;bitke došlo neďaleko mesta, na plantáži Chalmette.

Po niekoľkých vojenských stretoch nariadil britský veliteľ, generál Edward Pakenham, totálny útok svojich osemtisíc vojakov. Napriek tomu, že Briti mali početnú prevahu, Američania im spôsobili ťažké straty. Útok odrazili a ukončili britský pokus o obsadenie New Orleans. Bola to posledná bitka, v&nbsp;ktorej sa stretli Briti a Američania.

Prehry impéria: Keď Británia utrpela drvivé porážky

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Prehry impéria: Keď Británia utrpela drvivé porážky

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Slovenská geografia: Priradíte mesto k okresu? (KVÍZ)

Poznáte ryby na našom území? Predveďte sa v KVÍZE!

Ako dobre poznáte jazerá našej zemegule? Zistite to v KVÍZE

Výber pre vás