Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Claudia vyhlásila za cisára pretoriánska garda po zavraždení jeho synovca Caligulu v roku 41. Mierne hluchý a krívajúci Claudius sa cítil na pozícii neisto, preto hľadal spôsob, ako dokázať, že je dôstojným vládcom. Rozhodol sa prevziať Caligulov neúspešný projekt invázie na ostrov Británia, ktorý Rimania poznali od čias Júlia Caesara. Dobytie Británie sľubovalo Claudiovi slávu, korisť a náklonnosť armády.

40-tisícová armáda pod vedením rímskeho guvernéra G.S. Paulinusa&nbsp;sa vylodila na južnom pobreží v roku 43. Odvážni, ale dezorganizovaní britskí bojovníci utrpeli porážku. Rimania pokračovali v dobývaní britských kmeňov, ktorých ohromili svojimi bojovými schopnosťami. Britov obzvlášť desili vojnové slony, ktoré nikdy predtým nevideli. Nakoniec sa rímskej nadvláde podriadilo 11 kráľov.

Sám Claudius prišiel do Británie, aby prijal ich kapituláciu. Rimania pokračovali v expanzii na sever aj v nasledujúcich rokoch. Museli potlačiť početné vzbury, z ktorých najvážnejšiu viedla Boudica, kráľovná kmeňa Icenov. Jej bojovníci vypálili Colchester a Londýn, zmasakrovali 70-tisíc Rimanov a ich domorodých spojencov a zdecimovali IX. légiu.

Lenže rozhodujúca bitka s rímskym guvernérom Paulinom dopadla katastrofálne. Kým guvernér prišiel iba o 400 vojakov, na strane povstalcov zahynuli desaťtisíce mužov.

Arménske kráľovstvo, vklinené medzi Rímsku a Partskú ríšu, bolo neutrálnou nárazníkovou zónou medzi dvoma súperiacimi mocnosťami. V roku 52 vtrhol do Arménska partský kráľ Vologas I. a dosadil na trón svojho brata Tiridata, čím sa v roku 58 stalo Arménsko vazalským štátom Partie. Spochybnenie rímskej prestíže bolo neprijateľné,&nbsp;preto cisár Nero vyslal svojho najlepšieho generála Gnaea Domitia Corbula, aby dal Partskej ríši lekciu.

Nebolo to jednoduché, keďže Parti vynikali v&nbsp;strieľaní šípov a&nbsp;využívali taktiku predstieraného ústupu. Corbulo sa preto rozhodol obliehať pevnosti a&nbsp;mestá, čo mu prinieslo víťazstvá. Keď sa priblížil k arménskemu hlavnému mestu Artaxata, obyvatelia sa dokonca vzdali bez boja. Corbulo ich ušetril, ale mesto zrovnal so zemou.

V roku 60 Rimania ovládli Arménsko, Tiridates utiekol späť do Partie a trón prevzal prorímsky Tigranes V. Obaja sa neskôr museli podriadiť zmluve z Rhandie, ktorá dala obom mocnostiam spoločnú vládu nad Arménskom.

V&nbsp;1. storočí bola Judea krajinou vriacej nespokojnosti a vzbury proti rímskej nadvláde. Židia očakávali, že víťazný Mesiáš porazí Rimanov a nastolí Božie kráľovstvo. Zélóti, militantná židovská&nbsp;skupina a&nbsp;protirímske odbojové hnutie z&nbsp;1. storočia, cestovali po krajine a rozdúchavali revolučný zápal až otvoreného konfliktu v&nbsp;roku 66. V tom roku rímsky prokurátor Judey, Gessius Florus, ukradol veľké množstvo striebra z&nbsp;pokladnice Jeruzalemského chrámu, čím nahneval židovské obyvateľstvo.

Vznikli nepokoje, Židia sa vzbúrili. Florus reagoval tak, že na druhý deň poslal do Jeruzalema vojakov, aby zatkli niekoľko predstaviteľov mesta. Väzňov zbičovali a&nbsp;ukrižovali&nbsp;napriek tomu, že mnohí z nich boli&nbsp;rímskymi občanmi. Rimania poslali 60-tisíc vojakov, aby rozdrvili povstalcov a obkľúčili Jeruzalem. V meste medzi sebou bojovali židovské frakcie. Hlad a choroby, kanibalizmus, lúpeže a vraždy sa rozmáhali každým dňom. Za mestskými hradbami Rimania ukrižovali asi 500 ľudí denne.

Keď vtrhli do mesta, zrovnali ho so zemou a vypálili svätý chrám. Podľa odhadov pri vzbure zomrelo milión Židov. V roku 73 zvyšky Zélótov ukrytých v Masade spáchali masovú samovraždu, namiesto toho, aby sa vzdali. Pád Jeruzalema mal dôsledky, ktoré siahajú až do súčasnosti. Bol začiatkom straty Palestíny ako židovskej vlasti a ich dvetisícročnej diaspóry. Dodnes je to dôvod pokračujúcej krízy medzi Palestínčanmi a&nbsp;Izraelčanmi.

Vespasiánov najmladší syn Domicián bol nemilosrdný a krutý cisár, notorický prenasledovateľ kresťanov, kvôli čomu ním senát opovrhoval. Nečudo, že proti nemu vzplanuli viaceré sprisahania. 1. januára 89 guvernér provincie Germania Superior Lucius Antonius Saturninus vyvolal povstanie, aby ho zbavil moci. Saturninus získal podporu XXI. légie Rapax a légie XIV. Gemina a zabezpečil si spojenectvo germánskeho kmeňa Chatti zo severného Hesenska. Chattiov pred niekoľkými rokmi Domicián napadol a&nbsp;tak mu mali čo vracať.

Lenže rieka Rýn sa nečakane rozvodnila a Chattiovia nemohli prejsť na druhú stranu, aby Saturninusovi pomohli. Len s dvoma légiami, ktoré mal k dispozícii, Domicián Saturninusa ľahko porazil a&nbsp;zabil. Následne Domicián pochodoval na sever a v pomstychtivom hneve nariadil čistku armádnych dôstojníkov podozrivých z nelojálnosti. Ich odrezané hlavy spolu so Saturninovou poslal do Ríma a verejne vystavil ako varovanie pred osudom, ktorý čaká každého, kto sa proti nemu vzbúri.

Pax Romana? Zabudnite, tieto vojny ho vážne narušili

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Pax Romana? Zabudnite, tieto vojny ho vážne narušili

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Ako ste na tom s nemčinou? Slová, ktoré by ste mali ovládať (KVÍZ)

Netradičný KVÍZ: Ako dobre poznáte šelmu menom jazvec?

KVÍZ o čase adventu vás zrejme potrápi, trúfnete si?

Výber pre vás