Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Jedným z vrcholov britského športového roka sú každoročné preteky lodí v Oxforde a Cambridge. Boj medzi dvoma starobylými anglickými univerzitami sa prvýkrát uskutočnil v roku 1829 na Temži a súťažiacim fandilo takmer štvrť milióna ľudí z brehov. Menej známy, ale rovnako vzrušujúci, je Oxford Cambridge Goat Race. Každý rok sa koná na Spitalfields City Farm a môžete sledovať, ako dve kozy v univerzitných farbách súťažia v mene svojej univerzity. Keďže kozy nepatria medzi bežcov, na dráhe ich láka osoba nesúca vedro s krmivom.

Ezop bol jedným z veľkých rozprávačov staroveku a určite poznáte niektoré z jeho krátkych bájok, ktoré majú výchovný aspekt. Platí to aj o príbehu o korytnačke a zajacovi, kde preteky vyhráva pomalé zviera. Niektorí ľudia sa nedokážu tešiť iba z príbehu a rozhodli sa naozaj organizovať preteky medzi pomalou korytnačkou a rýchlym zajacom. Na internete nájdete hneď niekoľko týchto videí. Zvláštne je, že Ezop to vystihol správne. Vo väčšine pretekov sa korytnačke skutočne podarí pomaly dôjsť k cieľovej čiare, zatiaľ čo králik stratí záujem.

Pštrosy sú schopné dosiahnuť rýchlosť 70 kilometrov za hodinu. Sú tiež najvyššie a najťažšie zo všetkých žijúcich vtákov a pri ohrození dokážu veľmi škaredo kopnúť. Vďaka tomu sú pštrosie preteky o to bizarnejšie. Ak vám nestačí, že vtáky pretekajú proti sebe, v pštrosích dostihoch majú na chrbtoch džokejov. Za starých čias dokonca pštrosy zapriahli do malých vozíkov, ktoré ťahali vodiča. Dnes sa džokeji držia na chrbte vtákov, ako najlepšie vedia. Môžu sa chytiť len za perie, čo asi pštrosom veľkú radosť nerobí. Mnohí z džokejov sa tak nedostanú ani na koniec trate.

Ak vás štve, že na konci pretekov nemôžete zjesť zvieratá, v Austrálii existuje šport, ktorý by vás mohol potešiť. Yabby sú raky, ktoré sú chutné varené alebo grilované, ale dokážu tiež zábavne pretekať. V každom závode je desať rakov v strede kruhu na zemi. Na chrbtoch majú čísla namaľované bielou farbou. Súťaž končí, keď víťaz umiestni svoje klepeto mimo kruh. Stávky na zápas majú formu aukcie. Uchádzači uvedú číslo raka a cenu, ktorú sú ochotní zaplatiť. Všetky vyzbierané peniaze idú do banku, keďže porazení sa neskôr môžu tiež umiestniť, a majiteľ víťaza získa všetku hotovosť.

Niekedy tie najzábavnejšie hry vychádzajú z nudy. Jedného dňa na Bali farmári odvážali úrodu ryže s byvolmi, keď sa rozhodli urobiť z toho preteky. A tak sa zrodil Makepung. Dva byvoly zapriahnuté do vozíka, na ktorom stojí jazdec sa rútia po trati. Byvoly sú náležité oblečené, majú maľované rohy a sú ozdobné náhrdelníky a girlandami. Preteky pre nich však nie sú úplne príjemné, pretože vodiči, aby prinútili byvola dosiahnuť plnú rýchlosť, im krútia chvostom a bičujú im chrbát. Víťazný byvol získa odmenu – predajú ho za vysokú cenu a zvyšok života strávi ako „žrebec“, ktorý bude plodiť iných závodných byvolov.

Trstinové ropuchy sú v Austrálii škodcami. Pôvodne ich tu zavliekli z Ameriky v snahe kontrolovať stavy chrobáka trstinového, ktorý poškodzoval cukrovú trstinu. Ukázalo sa však, že liečba bola horšia ako choroba. Čoskoro populácia ropuchy trstinovej narástla a vážne poškodila prirodzený ekosystém. Teraz sa ropuchy počítajú v stovkách miliónov a neklesli ani stavy chrobáka trstinového. Ľudia sa snažia o ich vyhubenie, ale len s obmedzeným úspechom. Skúšajú rôzne možnosti ich využitia, napríklad ich primiešavajú do hnojiva alebo z ich kože robia výrobky, iní ich využívajú na šport. Ropuchy ozdobia stuhami a umiestnia do stredu kruhu. Kto prvý unikne z kruhu je víťaz. Podobne ako pri pretekoch yabby sa ropuchy kupujú v aukcii a víťazný majiteľ dostane časť peňazí. Časť banku totiž pripadá charite, často ide o organizáciu, ktorej cieľom je zbaviť sa trstinových ropúch.

Preteky sú zvyčajne vo vysokom tempe a prinášajú divákom adrenalínové zážitky. Slimačie preteky sú však uvoľnenejšie. Sú jednou z mála súťaží zvierat, ktoré sa môžu uskutočniť aj na stole, takže ich môže hrať takmer každý. Ako závodník je zvyčajne obyčajný záhradný slimák pôvodom z Európy. Aby si ľudia rozoznali toho svojho, musia si ho označiť farbou. Potom slimákov umiestnia do stredu kruhu s priemerom približne 30 centimetrov a víťazom je ten, kto prvý prekročí okraj. Najdlhšie bežiace preteky slimákov sa konajú v Conghame v Anglicku. Aby ste mali predstavu o rýchlostiach slimačích pretekov, mali by ste vedieť, že najrýchlejší víťaz dosiahol čas dve minúty.

V zozname nesmie chýbať súťaž, ktoré nezahŕňa jeden druh zvierat, ale dva. Chrty sú bežným dostihovým zvieraťom, ale posadiť im na chrbát ako džokejov opice, nie je také bežné. Udalosti sa začali v 20. rokoch 20. storočia v Austrálii a uchytili sa v 30. rokoch v Spojených štátoch. Opice pripútali na chrbty chrtov a obliekli do miniatúrnych džokejských odevov. V roku 1933 si dokonca niekto podal patent na dizajn miniatúrneho sedla a postroja pre opičích jazdcov. Tento výstrelok však netrval dlho. Mnoho ľudí považovalo tento šport za krutý pre opice aj pre chrtov a tak ho dnes môžete vidieť len na zrnitých záberoch z tej doby.

Najbizarnejšie preteky zvierat: Počuli ste o opičích džokejoch na psoch?

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Najbizarnejšie preteky zvierat: Počuli ste o opičích džokejoch na psoch?

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Vyznáte sa v zvieracích stopách? Dokážte to v KVÍZE

Rastlinný KVÍZ: Radíte sa medzi ozajstných znalcov prírody?

Nealko KVÍZ: Čo viete o nápojoch, ktoré pijete každý deň?

Najnebezpečnejšie pláže sveta: Tieto nechcete navštíviť

Mimoriadne talentované deti, o ktorých ste nepočuli

KVÍZ o slovenských vrchoch: Viete, kde sa nachádzajú?

Výber pre vás