Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Keď bolo Španielsko v 30. rokoch 20. storočia v zmätku, Francisco Franco Bahamonde bol mužom s plánom – alebo aspoň s množstvom zbraní. Po víťazstve v španielskej občianskej vojne v roku 1939 sa stal španielskym diktátorom, hlásiacim sa k&nbsp;fašistickej ideológii s podporou monarchistov, konzervatívcov, cirkvi a dokonca bežných občanov, ktorí si ho zidealizovali so slovami: „No, aspoň nie je komunista.“

Lenže Francova vláda bola štyri desaťročia trvajúcim majstrovským kurzom represie. Politických oponentov, liberálov a&nbsp;socialistov nechal popraviť, činnosť odborov zakázal a práva žien vrátil späť na stredovekú úroveň. Aj po Francovej smrti v roku 1975 však jeho odkaz žije ďalej, o&nbsp;čom svedčí to, že mnohí Španieli stále smútia za jeho železnou päsťou.

Mussoliniho nástup k moci dokazuje, že s dostatočným množstvom prejavov, kontrolou novín a dramatickými gestami rúk môžete presvedčiť krajinu, aby vpochodovala priamo do katastrofy. V 20. rokoch 20. storočia Taliansko zápasilo s ekonomickou krízou a politickým chaosom, a tak <a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/spektrum/mussolini-skoncil-ako-pes-zaveseny-vystrahu" target="_blank">Mussolini </a>ponúkol nádej, že obnoví veľké Taliansko. Fungovalo to ako kúzlo.

Taliani milovali jeho bombastický štýl, jeho sľuby novej Rímskej ríše a skutočnosť, že z dochvíľnosti urobil národnú cnosť. Zaviedol však vysoké clá na zahraničný tovar, aby posilnil sebestačnosť Talianska, čím zabezpečil, že Taliani mohli jesť taliansku pšenicu, nosiť talianske oblečenie a jazdiť na talianskych autách – či už chceli alebo nie.

Čo sa im nepáčilo, bol jeho zvyk väzniť disidentov, spájať sa s Hitlerom a voviesť Taliansko do vojny, pretože Mussolini bol presvedčený fašista. Keď si Taliani uvedomili, že jeho „ozdravný balíček“ zahŕňa násilie na tých, ktorí majú iný názor, potlačenie všeobecných ľudských práv a&nbsp;slobôd či zrušenie slobody tlače, bolo už neskoro.&nbsp;

Vláda Antónia de Oliveiru Salazara v Portugalsku

Antonio Salazar síce nebol okázalý ako Mussolini, ale bol rovnaký&nbsp;diktátor. Počas svojej vlády sa zaštítil antikomunizmom, katolíckym konzervativizmom a propagandistickou mašinérou, aby presvedčil ľudí, že výmena demokracie za jeho Estado Novo (Nový štát) je skvelý nápad.

Takmer 40 rokov Portugalsko uviazlo v bizarnej časovej slučke, kde vládla cenzúra, tajná polícia sledovala disidentov a&nbsp;režim čerpal z&nbsp;pápežských sociálnych encyklík. Režim vydržal až do roku 1974, keď karafiátová revolúcia pod vedením nespokojných vojenských dôstojníkov zvrhla diktatúru.&nbsp; Výsledkom bol prechod Portugalska k demokracii a koniec portugalskej koloniálnej vojny.&nbsp;

Pinochet sa dostal k moci v roku 1973 vďaka prevratu a&nbsp;pomoci zahraničných podporovateľov, ktorí nenávideli socializmus. Kým mnohí Čiľania spočiatku jeho nástup považovali za nevyhnutný pre stabilizáciu krajiny po ľavicovej vláde Salvadora Allendeho, neočakávali, že jeho myšlienka stability bude zahŕňať pád Kongresu, zákaz ďalších volieb, masové zmiznutia ľudí, prenasledovanie odporcov režimu či zakladanie mučiacich centier.

 Niektorí stále tvrdia, že Pinochet zachránil ekonomiku, ale za akú cenu? Jeho odkaz je dodnes kontroverzný, čo dokazuje, že ľudia nesmú tolerovať diktatúru len preto, že vodca rozdáva daňové stimuly.

Južná Kórea sa v 60. rokoch minulého storočia ocitla v chaose a Pak Čong-hi sa chopil príležitosti. Prevzal moc vojenským prevratom a sľúbil hospodársky rast, disciplínu a modernizáciu. Časť sľubu splnil, juhokórejská ekonomika počas jeho vlády prekvitala, ale trpkou cenou za to bola strata slobody, cenzúra tlače a príležitostné pokusy o atentáty.

Pak sa nehanbil za svoje autoritárske spôsoby a Juhokórejčania to väčšinou tolerovali – až do roku 1979, keď ho zastrelil jeho vlastný šéf spravodajskej služby.

Ľudia im odovzdali slobodu: Diktátori, ktorí legálne získali moc

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Ľudia im odovzdali slobodu: Diktátori, ktorí legálne získali moc

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

FAKTY X: Nevyriešené záhady studenej vojny vás nenechajú chladnými

FAKTY X: Heaven's Gate: Kult, ktorý hľadal spásu vo hviezdach

FAKTY X: Nechutné skutky americkej vlády: Za tieto sa ospravedlnila

Výber pre vás