Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

„Vojna svetov“ nikdy nespôsobila masovú paniku

V roku 1938 Orson Welles a skupina hercov prerušili rozhlasové spravodajstvo, aby informovali, že Ameriku napadli mimozemšťania. Informácia bola súčasťou adaptácie fiktívneho románu H. G. Wellesa&nbsp;Vojna svetov, šíreného prostredníctvom série spravodajských bulletinov. Roky sa verilo, že tisíce poslucháčov po celej krajine na základe tejto správy spanikárili, rabovali obchody, vyskakovali z áuta&nbsp;správali sa doslova zbesilo.

Nedávny výskum však dokázal, že menej ako dve percentá ľudí, ktorí v tom čase počúvali rádio, počuli spomínané vysielanie a neexistuje dôkaz, že by niekto uveril, že išlo o&nbsp;reálne informácie. Ukázalo sa, že noviny, ktoré vystrašil náhly vzostup rozhlasového vysielania sa chopili príležitosti, aby poukázali na to, že rádiám sa nedá dôverovať. Iste, niektorí ľudia si mohli myslieť, že Zem napadli Marťania, ale neexistujú dôkazy, že v&nbsp;dôsledku toho v&nbsp;panike rabovali obchody.

Počas čarodejníckych procesov v Saleme neupálili žiadne čarodejnice

Medzi júnom a septembrom 1692 v mestečku Salem v štáte Massachusetts obvinili zo zločinu čarodejníctva 152 ľudí. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, nešlo výlučne o&nbsp;ženy. Zo 152 obvinených prišlo o&nbsp;život 19 ľudí, ale nikoho neupálili na hranici. Čarodejnice si spájame s&nbsp;upaľovaním na hranici, keďže v&nbsp;stredovekej Európe išlo o populárny spôsob ich likvidácie. Po osídlení amerických kolónií ľudia rozhodli, že čarodejníctvo bude zločin proti vláde, ale nie kacírstvo, teda zločin proti cirkvi.

Trinásť obetí čarodejníckych procesov v Saleme preto obesili a ďalších päť zomrelo kvôli neľudským podmienkam vo väzení. A čo sa stalo s poslednou obeťou? Bol to Giles Corey, starší muž, ktorý sa odmietol obhajovať, a preto ho nemohli súdiť. Vláda v Saleme ho však prinútila ľahnúť na zem, pričom na telo mu položili ťažké dosky, na ktoré pridávali kamene, kým nepodľahol zraneniam. Žiadneho obvineného však neupálili.

Nero nehral na harfe, kým Rím horel

Nikdy sa nezistilo, kto založil veľký požiar v starovekom Ríme, zaplatili za to však raní kresťania, ktorých cisár Nero nechal kruto popraviť: zaživa ich roztrhali psi, pribili ich na kríž alebo upálili na drevených koloch. Nero ich označil za vinníkov Veľkého požiaru, ktorý vypukol v noci 18. júla roku 64. Mesto Rím horelo celých päť dní a&nbsp;oheň sa nepodarilo uhasiť. Nikto nezistil, čo požiar spôsobilo a či išlo o nehodu alebo úmysel.

Podľa legendy sa cisár pozeral na požiar z paláca a hral pri tom na harfe. Tento opis však pochádza od slávneho spisovateľa Williama Shakespeara. Niekde v preklade sa časom harfa zmenila na lutnu a na husle a legenda sa stala takmer skutočnosťou. Pravdou je, že v&nbsp;čase požiaru bol Nero mimo mesta. Urýchlene sa však do Ríma vrátil, aby zorganizoval pomoc.

Otvoril paláce pre ľudí bez strechy nad hlavou a zariadil im dodávky jedla, čím ich zachránil. Okamžite po požiari začal s obnovou mesta a stavbou nových palácov. Práve preto ho obvinili, že požiar naplánoval. Aby sa zbavil podozrenia, vinníkov našiel veľmi rýchlo.

Mária Antoinetta nikdy nepovedala: „Nech jedia koláče!“

Legenda vraví, že keď francúzskej kráľovnej Márie Antoinette oznámili, že francúzski roľníci hladujú, povedala: „Nech jedia koláče!“ Tento citát si ňou spájame už roky, vďaka čomu ju považujeme za hlúpu a&nbsp;sebeckú vládkyňu. Necitlivá poznámka odštartovala revolúciu, pri ktorej samotná Mária Antoinetta prišlo o hlavu pod čepeľou gilotíny. Skutočne však vyriekla tieto slová? Anekdota podobná výroku však kolovala po Francúzsku už pred rokom 1789.

Španielska princezná Mária Thérese, ktorá sa v roku 1660 vydala za kráľa Ľudovíta XIV., údajne odporučila francúzskemu ľudu, aby v časoch krízy jedol „kôru z paštéty“ (la croûte de pâté). V ďalších rokoch 18. storočia sa mali podobných výrokov dopustiť ďalší členovia kráľovskej rodiny, vrátane dvoch tiet Ľudovíta XVI. V každom prípade, nezabudnuteľné slová nemožno prisudzovať Márii Antionette.

Keďže šľachtičná obľubovala luxus, plesy a hazardné hry, často ju označovali za vinníka bankrotu štátnej pokladnice, za čo jej prischla nelichotivá prezývka „Madame Déficit“. Väčšina moderných historikov súhlasí, že tento výrok bol spôsobom, ako zdiskreditovať kráľovskú rodinu počas Francúzskej revolúcie, najmä preto, že Antoinetta bola známa svojou dobročinnosťou a štedrosťou voči chudobným.

Keď história klame: Známe udalosti, ktoré sa nikdy nestali

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Keď história klame: Známe udalosti, ktoré sa nikdy nestali

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Pohodlie namiesto námahy: Na vrchol kopca ide eskalátor

Preťaženie a opotrebenie: 4 bežné chyby vodičov, ktoré poškodzujú vozidlá

Kedy sa začalo s pochovávaním do zeme? Rituál vykonávali už v praveku

Výber pre vás