Radomír

Nad Severnou Karolínou v roku 1961 takmer vybuchla atómová bomba 24. januára 1961 mohlo dôjsť v Severnej Karolíne k&nbsp;obrovskej katastrofe. Bombardér B-52, ktorý niesol dve vodíkové bomby Mark 39, v&nbsp;čase preletu nad štátom zaznamenal obrovský únik paliva.&nbsp;V&nbsp;dôsledku toho sa lietadlu odlomilo krídlo a&nbsp;začalo klesať k zemi.&nbsp;Explózii zbrane, ktorá bola 260-krát silnejšia než bomba zhodená na japonskú Hirošimu, zabránil jediný jednoduchý spínač. Obe bomby dopadli na zem. Jedna sa neaktivovala, druhá sa správala ako odpálená – otvoril sa jej padák a spustil aktivačný mechanizmus. Po dopade dorazil k nukleárnemu jadru bomby signál na odpálenie a v ceste explózii stál len posledný, vysokocitlivý spínač, v ktorom mohol nastať skrat. Pri vyšetrovaní odborníci zistili, že bomby nemali dostatočné zabezpečenie, aby ich mohli niesť bombardéry B-52.

Rádioaktívny prach nad Španielskom 17. januára 1966 nad Španielskom počas pravidelnej leteckej hliadky dopĺňal bombardér B-52 palivo. Bohužiaľ letel príliš rýchlo a&nbsp;zrazil sa s tankovacím lietadlom.&nbsp;Došlo k&nbsp;masívnemu výbuchu a&nbsp;smrti oboch posádok. Obe lietadlá sa rozpadli a trosky dopadli na španielske pobrežie, vrátane štyroch vodíkových bômb Mark 28.&nbsp;Jedna spadla do mora, tri bomby dopadli v blízkosti malého mesta Palomares. Pri dvoch z&nbsp;nich vybuchli konvenčné výbušniny, ktoré spôsobili zamorenie dvoch kilometrov štvorcových pobrežia Andalúzie toxickým plutóniovým žiarením. Americká armáda musela odstrániť 1 400 ton ornice, ktorú kontaminoval rádioaktívny prach a tri mesiace strávila hľadaním bomby, ktorá spadla do oceánu, aby sa k&nbsp;nej nedostali Sovieti.

Sekundy pred koncom sveta Zbigniew Brzezinski, národný bezpečnostný poradca Carterovej administratívy, prijal v noci 9. novembra 1979 naliehavý telefonický hovor. Volajúci mu oznámil, že Sovietsky zväz vypustil 250 jadrových rakiet na USA.&nbsp;Po telefonáte dostal ešte jedno varovanie, ktoré potvrdzovalo predchádzajúcu správu, čo by znamenalo, že po útoku by USA a&nbsp;polovica sveta zmizli z&nbsp;máp. Brzezinski sa spojil s prezidentom Carterom s&nbsp;cieľom povoliť protiútok, no na chvíľu zapochyboval, či je to pravda. Našťastie nasledovalo tretie volanie, ktoré Brzezinskému potvrdilo, že ani jeden detekčný systém nezachytil prichádzajúce rakety. Išlo o falošný poplach. Vyšetrovanie neskôr ukázalo, že do počítačového systému NORAD náhodne nahrali simuláciu výcviku, v dôsledku čoho vojenský personál veril, že ZSSR v skutočnosti začal rozsiahly jadrový útok.

Výbuch pod vodou Rok 1986 bol pre ZSSR veľmi nešťastný. Po černobyľskej katastrofe došlo k ďalšiemu jadrovému incidentu, pri ktorom hrala hlavnú úlohu sovietska ponorka K-219. 3. októbra v&nbsp;priestoroch Bermudského trojuholníka explodovala raketová trubica v plavidle K-219, v dôsledku čoho do ponorky začala prenikať slaná voda. Tá zreagovala s raketovým palivom a vyprodukovala kyselinu dusičnú. Ponorka v&nbsp; okamihu klesla zo 40 metrov do hĺbky až 300 metrov, čo destabilizovalo celú ponorku. Pred jadrovým výbuchom ju zachránil iba 20-ročný námorník odpojením jadrového reaktora. Pri nehode zomrelo päť členov posádky. Sovietske vedenie začalo vyšetrovanie a následne obvinilo posádku zo sabotáže.&nbsp;

Koniec studenej vojny nezastavil nedorozumenia Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 si svet vydýchol, lebo hrozba jadrového konfliktu sa zmenšila. Krehký pocit bezpečia však narušil incident v januári 1995. Keď nórski vedci spustili raketu s meteorologickým satelitom, neuvedomili si, že sa objaví na ruskom vojenskom radare.&nbsp;Radarový signál bol totiž totožný so signálom americkej jadrovej rakety a&nbsp;Rusi to pochopili ako jadrový útok. Prezident Boris Jeľcin okamžite aktivoval „jadrový kufrík“.&nbsp;Našťastie bol voči poplachu skeptický - neveril, že by USA zahájilo vojnu.&nbsp;Po 20 veľmi dlhých minútach radaroví operátori zistili, že nešlo o&nbsp;americkú raketu. Medzi počiatočným poplachom a&nbsp;uvedením ruských jadrových ponoriek do plnej bojovej pohotovosti stál len jeden príkaz a&nbsp;slovíčko „Da“!

Zrážka ponoriek Predstava zrážky dvoch ponoriek v&nbsp;obrovskom oceáne znie na prvé počutie komicky. Začiatkom roku 2009 však došlo v hlbinách Atlantického oceánu k zrážke dvoch jadrových ponoriek, francúzskej „Le Triomphant“ a britskej „Vanguard“.&nbsp;Každé z&nbsp;plavidiel nieslo jadrové hlavice.&nbsp;Našťastie ponorky sa plavili nízkou rýchlosťou, takže náraz nespôsobil veľké škody. Hoci obe ministerstvá obrany ubezpečili verejnosť, že nehrozí nebezpečenstvo náhodného výbuchu, myšlienka, že uprostred oceánu môže dôjsť k jadrovej katastrofe je znepokojujúca.

Neznáme momenty, ktoré delili svet od jadrovej katastrofy

Výber pre vás

Neznáme momenty, ktoré delili svet od jadrovej katastrofy

Súvisiace články

Najväčší smoliar medzi vedcami: Scheeleho stíhalo jedno nešťastie za druhým

Potápanie lodí v Scapa Flow: Ako si Nemci sami zničili flotilu

Poslední Nemci sa vzdali v Arktíde, záchrany sa nevedeli dočkať

Pre zábavu zabijú milióny holubov, tvrdia, že ide len o šport

FOTO Zábery odpísaných rastlín, ktoré človek zachránil v hodine dvanástej

Budeme onedlho ako superhrdinovia? Technologický vývoj to naznačuje

Výber pre vás