Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Topenie ľadu spôsobuje stúpanie hladiny mora

Správy sú plné príbehov o topiacich sa ľadovcoch, ktoré údajne urýchľujú stúpanie hladiny morí, čo potvrdzujú aj satelitné údaje. „Hladina morí by sa mohla do roku 2100 zvýšiť o viac ako 30 centimetrov, pretože ľadové príkrovy sa budú naďalej topiť“ (Fox News). NASA varuje, že masívny ľadovec pri Grónsku uvoľňuje do oceánu asi 300 gigaton ľadu ročne, čo z neho robí najväčší zdroj stúpania hladiny morí. Národná oceánska služba amerického Ministerstva obchodu však jednoznačne tvrdí, že topiace sa ľadovce nespôsobujú stúpanie morskej hladiny.&nbsp;Príklad: Keď pridáte do pohára s&nbsp;vodou kocku ľadu, jej hladina sa v&nbsp;tom okamihu zvýši.&nbsp;Keď sa však kocka ľadu roztopí, nedochádza už k ďalšej zmene hladiny vody.&nbsp;Rovnaký proces platí pre stúpanie hladiny mora. Aj keď je pravda, že hladina mora stúpne, keď sa ľadovec odlomí, akonáhle je na hladine, hladina mora sa pri jeho roztopení nezvýši;&nbsp;preto topiace sa ľadovce nespôsobujú zvyšovanie hladiny mora.&nbsp;

Obvykle sa trópy definujú ako oblasť medzi obratníkom Raka a obratníkom Kozorožca. Niektorí definujú trópy aj ako oblasť Zeme medzi 30° severnej a 30° južnej zemepisnej šírky, pretože táto väčšia oblasť má podobné klimatické charakteristiky, ktoré siahajú ďalej od rovníka. V každom prípade je Slnko počas roka priamo nad hlavou v každom bode oblasti a trópy dostávajú oveľa viac slnečného svetla ako zvyšok planéty.&nbsp;V dôsledku toho sú tu teploty počas celého roka oveľa vyššie ako inde na planéte. A preto sa zdá, že dáva zmysel, že oceán je najteplejší práve v trópoch.&nbsp;Ale v skutočnosti nie je.&nbsp;Kým povrch pevniny v trópoch je teplejší, hladina oceánu nie je. Oceán je najhorúcejší v blízkosti dna kvôli malej hrúbke zemskej kôry a prúdeniu horúcej magmy.&nbsp;Keby sa morská voda dostala do trhliny na morskom dne, môže sa zohriať magmou tak rýchlo, že vytryskne z hydrotermálneho prieduchu s teplotou 400 stupňov Celzia. Pokiaľ by sme sa nachádzali v&nbsp;blízkosti, voda by nás doslova zaživa uvarila.&nbsp;Napriek tomu sa niektorým organizmom darí premieňať minerály a chemické zlúčeniny vo vode z týchto prieduchov na cukry, ktoré následne konzumujú.&nbsp;

Ťažba dreva je zodpovedná za odlesňovanie dažďových pralesov

Podľa&nbsp;National Geographic&nbsp;dažďové pralesy miznú alarmujúcou rýchlosťou.&nbsp;Kedysi pokrývali 14 percent pôdy na Zemi, dnes to je len šesť percent, pričom viac ako 50 percent tropických dažďových pralesov „zmizlo“ len od roku 1947. Pýtate sa, kto je vinník? Takáto&nbsp;rýchla strata je spôsobená 40 hektármi dažďového pralesa, ktoré každú minútu vyklčujú kvôli rozvoju poľnohospodárstva a priemyslu.&nbsp;Ide o produkciu dreva a drevnej buničiny, kŕmenie dobytka alebo čistenie pôdy na farmárčenie, ťažbu či výstavbu diaľnic. Mnoho spôsobov využitia vyťažených dažďových pralesov ukazuje, že myšlienka, že za zničenie biotopu je zodpovedná ťažba dreva, je mylná.&nbsp;V skutočnosti ťažba dreva nezodpovedá za viac ako desať percent odlesňovania. Hoci pralesy ťažba dreva poškodzuje, najmä ak je nezákonná, kvôli značným emisiám uhlíka a ich škodlivým účinkom na druhové bohatstvo, práve ostatné operácie, ktoré zmenšujú rozlohy dažďových pralesov, môžu mať na bióm ešte ničivejšie účinky.&nbsp;Napríklad poľnohospodárstvo má na svedomí 80 percent odlesňovania v trópoch, pričom veľká časť súvisí len s&nbsp;troma komoditami: palmovým olejom, sójovými bôbmi a hovädzím mäsom. &nbsp;

Podľa všeobecnej mylnej predstavy lesné požiare ničia ekosystémy.&nbsp;Pravdou je, že ich v istom zmysle oživujú – pokiaľ nie sú príliš intenzívne a nekontrolovateľné.&nbsp;Kalifornské Ministerstvo lesníctva a požiarnej ochrany uvádza, že nízka intenzita a kontrolovateľné lesné požiare sú životne dôležité pre prežitie niekoľkých druhov. Prospievajú ekosystémom tým, že čistia lesnú pôdu, umožňujú slnečnému žiareniu prenikať do lesa a vyživujú pôdu, keďže odstraňujú slabšie a&nbsp;popadané stromy.&nbsp;V dôsledku toho sa obnovuje zdravie lesa.&nbsp;Požiare s nízkou intenzitou môžu pomôcť predchádzať väčším a škodlivejším požiarom.&nbsp;Eliminovaním hustej vegetácie prispievajú požiare nízkej intenzity vplyv k zvýšeniu zásob vody, pretože ju potrebuje menej rastlín. Lesné požiare s nízkou intenzitou zabíjajú choroby a škodcov, ktoré ničia stromy a pomáhajú zachovať niektoré druhy stromov, ktoré závisia od požiaru každé tri až štyri roky, pretože ich kôra a šišky sú voči ohňu odolné a&nbsp;na otvorenie a uvoľnenie semien vyžadujú teplo.&nbsp;

Čím viac vysadených stromov, tým lepšie

V Uttarprdéši v severnej Indii za jediný deň dobrovoľníci vysadili 220 miliónov stromov. V Etiópii zaznamenali ešte väčší rekord. Vysadili viac ako 350 miliónov stromov.&nbsp;William Bond, výskumník trávnych porastov a emeritný profesor na Univerzite v Kapskom Meste v Južnej Afrike však z&nbsp;toho nebol nadšený. Hoci sa mnohí domnievajú, že čím viac stromov zasadia, tým lepšie, nie je to vždy tak. A to napriek úbytkom dažďových pralesov a rekordne vysokým hodnotám oxidu uhličitého.&nbsp;Vysadiť čo najviac stromov nie je vždy dobrý nápad. Výsadba totiž uprednostňuje „invázne druhy pred pôvodnými“, môže znížiť „sekvestráciu uhlíka a&nbsp;tým zvýšiť teplotu vzduchu“, podporuje stromy, ktoré sú „náročné na vodu a náchylné na oheň“ a ničí savany a iné trávne porasty.&nbsp;V každom prípade je dobré stromy sadiť, ale malo by sa to robiť s&nbsp;rozumom,&nbsp;nie masívne.

Rastliny v Arktíde nerastú.&nbsp;Je tam príliš chladno a tma a okrem ľadu, kameňa a snehu tam nie je nič. Ale to je mylná predstava.&nbsp;Pravda je, že okrem papuchalkov a jalca obyčajného žije v Arktíde pomerne veľa arktických zajacov a sobov.&nbsp;Rovnako ako mnoho vtákov, aj tieto zvieratá sú bylinožravce, takže by nemohli žiť v Arktíde, pokiaľ by sa v polárnej oblasti nenachádzali rastliny.&nbsp;Samozrejme, že tam sú.&nbsp;Hoci je arktická vegetácia z väčšej časti nízko položená, zahŕňa kríky, byliny, lišajníky a odolné kvety - arktické maky.&nbsp;To všetko je potravou pre tunajšie zvieratá.

Mylné predstavy o svete okolo nás, ktorým veríte aj vy

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Mylné predstavy o svete okolo nás, ktorým veríte aj vy

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

KVÍZ so slepými mapami zvládne len znalec, trúfnete si?

FOTO Holandsko pred 130 rokmi: Bolo krajinou veterných mlynov?

NAJ na našej zemeguli: KVÍZ preverí vaše vedomosti

KVÍZ o zvieracích mláďatách, ktorý zvládne iba profesionál

Zaujímavosti o Jeruzaleme, o ktorých ste určite netušili

Hrdinské holuby vo svetových vojnách zachránili stovky životov

Výber pre vás