Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Prvý jadrový test vytvoril niečo nemožné

Prvý test jadrovej zbrane na svete sa uskutočnil v štáte Nové Mexiko 16. júla 1945. Neuveríte, ale výbuch vytvoril nový minerál zvaný trinitit, ktorý vyzeral ako zelené sklo. Minerál vznikol, keď výbuch spojil púštny piesok, asfalt a medené drôty. O desaťročia neskôr vo vnútri skla objavili niečo, čo otriaslo vedeckým svetom. Išlo o „kvázikryštál“, o ktorom si vedci mysleli, že neexistuje. Všetky kryštály majú atómy usporiadané alebo neusporiadané. Kryštál so znakmi niečo „medzi“, preto nemohol logicky existovať. Ale v roku 1984 ho objavili a nazvali kvázikryštál. Rovnaké nakoniec objavili v meteoritoch a vytvorili ich aj umelo v laboratóriu. Nikde inde na Zemi ich nikdy nenašli, až po atómovom výbuchu.

Pivo po výbuchu chutilo

Nevadská púšť bola terčom jadrových testov po desaťročia. Jeden projekt s názvom Operation Teapot sa pokúsil odpovedať na neobvyklú otázku - môžete piť pivo, ktoré „prežilo“ jadrový útok? V roku 1955 na testovacom mieste rozmiestnili fľaše sódy a piva. Počas operácie odpálili 14 jadrových bômb. Na otestovanie nápojov použili dve z nich so silou 20 a 30 kiloton TNT. Ako náhle sa prach usadil, prišli do púšte vedci. Najodvážnejší sa napili piva a tvrdili, že chutilo skvelo, až na fľaše, ktoré boli najbližšie k výbuchu. Našťastie pre nich ďalšie testy preukázali, že nápoje boli iba mierne rádioaktívne a teda bezpečné na pitie.

Rádioaktívny americký med

V roku 2017 dal učiteľ v USA študentom zaujímavé zadanie. Chcel dokázať, že spad z jadrových skúšok z 50. a 60. rokov zanechal stopu v životnom prostredí. Každý žiak musel do triedy priniesť jedlo, ktoré pochádzalo z miestnej záhrady alebo z trhu. Rôzne vzorky obsahovali slabé stopy cézia-137, rádioaktívneho izotopu prítomného v spade. Ale jedna fľaša medu bola stokrát rádioaktívnejšia ako všetko ostatné. Výskumom veci zistili, že rastliny absorbovali izotopy cézia zo zeme a ukladali ich do nektáru. K zvýšenej koncentrácii došlo, keď včely pretvorili nektár na med.

„Sklenené pláže“ v Hirošime

V roku 2015 geológ Mario Wannier triedil vzorky piesku, ktoré zhromaždil z prístavu Hirošima, aby zistil, či sú morské ekosystémy polostrova Moto Ujina zdravé. Wannier však našiel niečo zvláštne - malé sklenené guľôčky. Niektoré mali roztavený vzhľad alebo boli spojené, iné mali zvláštne chvosty. Zistil, že tieto čudné guľôčky tvorili až 2,5 percenta piesku. Ich vysoká koncentrácia naznačovala, že sklo „spadlo“ z atómovej bomby, ktorá zničila Hirošimu v roku 1945. Miestna univerzita zistila, že častice skla obsahovali kovy, kryštály, uhlík a kyslík. Sklo vzniklo vaporizačným procesom (zmena skupenstva látky z pevnej na plynnú) budov počas výbuchu bomby. Keď bomba dopadla, jednotlivé materiály vystúpili s ohnivou guľou do vzduchu. Sutiny sa topili a formovali sklo vo vnútri atómového mraku, kde sa guľôčky ochladili a „pršali“ späť na Zem.

V roku 1979 sa na obežnej dráhe nachádzal satelit s názvom Vela-5B. Išlo o súčasť série družíc určených na detekciu neoprávnených jadrových výbuchov po celom svete. 22. septembra satelit zaznamenal výbuch, ktorý nastal vo vzduchu v blízkosti ostrovov Princa Eduarda ležiacich v južnej časti Indického oceánu. Odborníci sa zhodli, že udalosť mala všetky príznaky výbuchu atómovej bomby, vrátane dvojitého záblesku a atmosférickej vlny. Dozorujúce lietadlo však nič nezistilo a nikde nezistili ani rádioaktívny spad. Niektorí naznačujú, že satelit úmyselne zasiahlo niečo, vďaka čomu mohol nesprávne čítať údaje. Skúsení odborníci vrátane vedcov z Los Alamos sú však naďalej presvedčení, že išlo o jadrový test. Kto ho teda vykonal? Indície naznačujú, že za tým mohla byť Juhoafrická republika a Izrael. Obe totiž vykonali spoločný test. Medzi ďalších podozrivých patrí Francúzsko, India a Pakistan. Avšak nikto nič nepriznáva.

Jadrové testy v Maralinge

V rokoch 1956 až 1963 explodovalo v austrálskej Maralinge sedem atómových bômb. Odľahlú oblasť si vybrali Briti, ktorí odpálili zariadenia v rámci projektu studenej vojny. Jedna z bômb bola dvakrát väčšia ako tá, ktorá zničila Hirošimu, ale to nebol jediný znepokojujúci fakt. Vtedajší austrálsky predseda vlády Robert Menzies umožnil testy bez toho, aby vec najskôr predložil kabinetu. Prebiehali tiež menšie testy, pri ktorých plutónium podpálili alebo vyhodili do vzduchu pomocou TNT. Spad sa dostal do miest Townsville, Brisbane, Sydney a Adelaide. Mnoho ľudí nevedomky ožiarilo a 30 percent z tých, ktorí sa na testoch podieľali, nakoniec zomrelo na rakovinu. Mnohí majú podozrenie, že nešlo o náhodu a že vedci chceli študovať účinky jadrového výbuchu na človeka.

Fascinujúce príbehy, ktorú sa udiali počas jadrových testov

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Fascinujúce príbehy, ktorú sa udiali počas jadrových testov

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Hollywoodske filmy a lietadlá: Čo všetko (nie) je pravda?

Prepadáky najbohatších firiem: S akými produktami neuspeli?

Ako budú vyzerať mestá budúcnosti? Saudská Arábia už jedno stavia

Kyvadlové nálety: Keď Američania spolupracovali so Sovietmi

Miesto, na ktoré vesmír zabudol: Boötesovej prázdnote chýbajú galaxie

FOTO Technológie, ktoré dnes mali byť všade, ale neuspeli

Výber pre vás