Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Breitspurbahn mala byť širokorozchodnou železnicou v&nbsp;pravom zmysle slova. Zároveň išlo o&nbsp;projekt, ktorý bol pre Adolfa Hitlera typický. Vodca Tretej ríše sníval o&nbsp;obrovských veciach, veď už v&nbsp;30. rokoch dal svojmu dvornému architektovi Albertovi Speerovi navrhnúť nové hlavné mesto budúceho európskeho superštátu.

Ambiciózny Speer Hitlera oslnil svojím grandióznym plánom. Hlavnému mestu Welthauptstadt Germania mala dominovať budova s&nbsp;obrovskou, vyše 200 metrov vysokou kupolou. Vstupná brána do budovy mala byť taká vysoká, že by sa do nej pohodlne vošiel aj parížsky Víťazný oblúk a&nbsp;na priľahlom námestí s&nbsp;rozlohou 350-tisíc metrov štvorcových sa mali konať vojenské prehliadky.

Breitspurbahn však nebola Speerovým dielom, hoci tento architekt navrhol pre Berlín dve nové budovy železničných staníc, z&nbsp;ktorých každá mala byť väčšia než newyorská Grand Central Station. Plán na modernizáciu železnice nechal Hitler navrhnúť inžinierovi Fritzovi Todtovi. Ten zastával názor, že koľajnice s&nbsp;rozchodom 1435 milimetrov do značnej miery limitovali veľkosť samotných vlakov.

Preto navrhol rozchod až tritisíc milimetrov. Železniční experti samozrejme namietali, veď nemecká železničná sieť by sa tak stala nekompatibilnou so zvyškom Európy. Hitler im kontroval vyhlásením, že zvyšok Európy sa aj tak stane súčasťou Nemecka.

Niekoľko širokorozchodných tratí malo začínať v&nbsp;Berlíne a&nbsp;odtiaľto sa rozbiehať na všetky setové strany. Počítalo sa dokonca s&nbsp;tým, že obrovské vlaky budú putovať až do Indie a&nbsp;na ruských ďaleký východ. Jedna trať musela samozrejme viesť aj cez Ukrajinu, ktorú Hitler vnímal ako obilnicu svojho budúceho impéria. Plány však napokon narazili na realitu a&nbsp;vodca Tretej ríše súhlasil s&nbsp;tým, že širokorozchodná železnica sa bude zatiaľ stavať iba v&nbsp;západnej a&nbsp;strednej Európe.

Od začiatku bolo jasné, že Breitspurbahn je len Hitlerovou zábavkou a&nbsp;kratochvíľou, hračkou v&nbsp;rukách diktátora. Vodca napríklad chcel, aby megavlaky konkurovali zaoceánskym lodiam čo sa týka luxusu. Jazdná súprava mala mať reštaurácie, kino, bazén, holičstvo i&nbsp;saunu. Každý z&nbsp;vozňov mal byť 42 metrov dlhý, šesť metrov široký a&nbsp;sedem metrov vysoký. Dve podlažia boli samozrejmosťou a&nbsp;v&nbsp;súprave by sa odviezlo dvetisíc až štyritisíc ľudí.

Pri rušňoch neexistoval konsenzus ohľadom pohonu. Navrhovali sa parné lokomotívy, ale aj tie s&nbsp;naftovo-elektrickým pohonom či plynovými turbínami. Výkon bol každopádne megalomanský, najslabšie rušne mali mať 11400 kilowattov, najsilnejšie až 18400 kilowattov. Len pre porovnanie, dnešné rušne majú výkon asi štyritisíc kilowattov.

Plány napokon zhatila vojna a&nbsp;fakt, že peniaze boli potrebné inde. Jeden z&nbsp;najambicióznejších dopravných projektov v&nbsp;dejinách Európy tak ostal iba na papieri a&nbsp;skončil podobne ako väčšina Hitlerových megalomanských projektov.