Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Francúzska armáda sa v roku 1943 pokúsila vyrobiť najsmradľavejšiu bombu v histórii. Vojaka Ernesta Crockera, okrem iného chemika, poverili, aby pripravil jej výrobu. Keďže pracoval na výrobe jedovatých plynov, mal vyrobiť hnusne zapáchajúcu bombu, ktorej použitie by podkopalo morálku nacistov a ich chuť bojovať. Crocker a jeho tím celé mesiace testovali rôzne hnilobné vône, až došli do cieľa. Vytvorili kokteil nepríjemných pachov z moču, zvratkov, exkrementov, zhnitých vajec, zatuchnutého masla a zápachu nôh a všetko skombinovali do spreja. Vyrobili ich 600 kusov, avšak vojna skončila skôr, ako armáda mohla nový vynález použiť na fronte.

V roku 1943 sa britská armáda snažila vyvinúť zbraň, ktorá by dokázala prelomiť obranu Atlantického valu, nacistického rozsiahleho systému pobrežných opevnení. Vynález nazvali Panjandrum a išlo o obrovské zariadenie s množstvom rakiet na dvoch kolesách spojených robustnou bubnovou nápravou. Keď stroj zásobili výbušninami, inžinieri očakávali, že ich vystrelí smerom k nepriateľskej obrane a počas obrovskej explózie vytvorí trhlinu, ktorá uvoľní cestu pre tanky. Ale ako asi tušíte, veci sa zvrtli. Sedemdesiat horiacich rakiet Cordit sa počas testu uvoľnilo a rozletelo na všetky strany, čím ohrozili spojeneckých vojakov. Medzitým sa Panjandrum úplne nekontrolovateľne rútil po pláži. Kto by sa opovážil zopakovať tento desivý experiment v skutočnej bitke?

Tento príbeh sa odohral koncom II. svetovej vojny. Nový Zéland sa čoraz viac obával, že Japonsko vykoná rozsiahlu inváziu v oceánskom priestore. V takom prípade by Nový Zéland ťahal za kratší koniec a s najväčšou pravdepodobnosťou zostal sám, odrezaný od spojeneckej pomoci. Keďže krajina neprodukovala žiadne obrnené vojenské vozidlá, pohľad na impozantnú japonskú vojnovú mašinériu naháňal strach. V reakcii na to Bob Semple, novozélandský minister práce, vymyslel „šikovný plán“: armáda mala navrhnúť tank, s ktorým by dokázali čeliť možnému nebezpečenstvu. Tank vytvorili na konvenčnom šesťtonovom podvozku buldozéra. Nový Zéland odštartoval proces montáže 81 tankov Caterpillar D8, ktoré dizajnéri zabalili do vlnitého plechu. Bobovi Semplovi vedel, že tento „tank“ by nedokázal ochrániť osemčlennú posádku. Konštruktéri preto pripevnili na prednú, zadnú a bočnú časť vozidla šesť 7,62 mm kanónov Bren. Výsledkom bola nepohodlná a nemotorná „škatuľka“, ktorá sa pohybovala trápnou rýchlosťou: iba 22 kilometrov za hodinu. Áno, hádate správne, armáda tento tank nikdy nepoužila. Namiesto toho si mašinka vyslúžila ocenenie „najhorší tank“, aký kedy človek vyrobil!

Firma MB Associates začiatkom 60. rokov minulého storočia prišla s prevratným nápadom. Inžinieri vymysleli ručné zbrane podobné pištoliam alebo puškám, ktoré nemali vystreľovať náboje, ale malé rakety. Zbrane pod názvom Gyrojet boli z ocele a vo vnútri mali pohonnú látku, ktorá bola horiacim variantom nitrocelulózového prachu. Zbrane však mali niekoľko nedostatkov. V prvom rade, raketová strela z Gyrojetu mala neštandardný profil letu. Kým bežný náboj zrýchľuje počas letu v hlavni, najväčšiu rýchlosť má v ústí, a potom spomaľuje, miniatúrna raketa naberala rýchlosť až po opustení hlavne. Nemohli ju teda použiť na streľbu nablízko, pretože správnu rýchlosť nabrala až po 18 metroch letu. Zbraň nebola presná a často sa zasekávala. Nabíjanie bolo zdĺhavé a zložité. Z týchto dôvodov v roku 1970 ich výroba zanikla. Gyrojet sa však dostal na strieborné plátna, pretože niekoľko jeho verzií použili filmári v bondovke Žiješ iba dvakrát (1967). Zbrane Gyrojet sa občas vyskytnú na aukcii, kde sa ich ceny bežne šplhajú nad tisíc dolárov.

S týmto zdanlivo absurdným nápadom prišli Američania v Pearl Harbore, keď zistili, že môžu odchytiť tisícky netopierov a pripevniť na ich telá malé zápalné bomby. Bombardéry mali prepraviť množstvo kontajnerov, v každom z nich bolo viac než tisíc netopierov. Úlohou netopierov bolo presne to, čo robievajú bežne - nadránom sa schovať do tmavých miest, napríklad do podkroví domov. Zvieratá mali na tele miniatúrne časované bomby s napalmom, ktoré sa mali v určenom čase odpáliť. Výsledkom mali byť obrovské materiálne škody a množstvo mŕtvych Japoncov. S projektom na výrobu netopierej bomby prišiel v roku 1942 zubár Lytle Adams. V roku 1943 odchytili veľké množstvo netopierov a vynálezca napalmu Louis Fieser skonštruoval dva druhy minibômb. Netopieriu bombu v rovnakom roku úspešne odskúšali v „japonskej dedine“, testovacom priestore postavenom podľa vzoru japonských miest. Spojenci však chceli čo najrýchlejšie ukončiť vojnu, preto dali prednosť projektom, ktoré mohli v krátkom čase využiť v boji. Napriek pokrokom a investovaným financiám preto projekt v roku 1944 ukončili a americká armáda dala prednosť iným „humánnejším“ projektom, napríklad atómovej bombe.

5 najbizarnejších zbraní, ktoré armáda nikdy nepoužila

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

5 najbizarnejších zbraní, ktoré armáda nikdy nepoužila

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Viete, prečo niektoré autá nemajú zadný stierač? Prezradíme vám to

FOTO Najkrajšie mestá sveta: Navštívili ste niektoré z nich?

10 áut s najsilnejšími naftovými motormi, aké kedy vznikli

9 vecí, kvôli ktorým autá najčastejšie neprejdú cez STK

Kupujete nové pneumatiky? Zistite, čo znamenajú tieto čísla

FOTO Zdvíhacie lode vedia prepraviť obrovské objekty, nemajú problém ani s krížnikmi

Výber pre vás