Myslieť pri odchode do zimných hôr na to, že aj obyčajné podvrtnutie členka či spadnutie na zadok môže v konečnom dôsledku ohroziť váš život, by bolo takmer zvrhlosťou. No ak takéto "maličkosti" a zima dokážu byť veľmi zradná kombinácia.

Či už idete lyžovať, bežkovať alebo na turistiku, mali by ste si pred odchodom dobre nabiť mobil, ktorý sa v&nbsp;chlade rýchlejšie vybíja, a&nbsp;uložiť si do pamäte číslo na príslušnú horskú službu. Márne nie je ani stiahnutie si aplikácie horskej záchrannej služby, ktorá vám umožní privolať pomoc jedným ťuknutím či komunikáciu cez chat, na ktorý vám operačné stredisko dokáže posielať inštruktážne fotografie s&nbsp;postupom, čo robiť, kým nedorazia záchranári. Ak do aplikácie zadáte miesto a&nbsp;čas túry, na ktorú sa chystáte, vopred vás upozorní na prípadné zhoršenie počasia, alebo horskú službu, ak sa z&nbsp;túry v&nbsp;stanovenom čase nevrátite.

Ak ste sa do hôr vybrali za športom, nemali by ste odignorovať podstatnú vec – bezprostrednú prípravu svalov pred športovým výkonom. Každý inštruktor športu vám potvrdí, že ide o&nbsp;veľmi dôležitú maličkosť. Pár cvikov na zahriatie svalstva vám totiž zabezpečí väčšiu stabilitu a&nbsp;rozsah pohybu. Vaše svaly budú pružnejšie reagovať v&nbsp;záťažových situáciách a&nbsp;vďaka tomu sa môžete vyhnúť napríklad natiahnutiu svalu či zraneniam kolena. Nech už ste akokoľvek zdatný turista či lyžiar, náhoda je blbec a&nbsp;vždy treba počítať so všetkým. Koniec-koncov, vám sa nemusí stať nič, no môžete sa ocitnúť v&nbsp;situácii, že by ste mali pomoc poskytnúť.

„Najfrekventovanejšie úrazy pri zimných športoch sú zlomeniny kostí, zranený chrbát alebo vyvrtnuté kĺby. Časté sú aj poranenia hlavy,“ konštatuje inštruktorka prvej pomoci Andrea Stískalová. Postup pri ošetrovaní úrazu pozostáva podľa nej z&nbsp;pár jednoduchých krokov. Ako prvé a&nbsp;najdôležitejšie je skontrolovať vedomie zraneného. Ak je pri vedomí, je nevyhnutné s&nbsp;ním neustále komunikovať. „Ak zranený komunikuje zrozumiteľne, máte približne jednu-dve minúty na druhotné vyšetrenie. Prezrite ho od hlavy až po päty a zistite, či nemá bolesti niektorej časti tela,“ radí inštruktorka prvej pomoci.

Ak zbadáte deformovanú končatinu, je nutné ju provizórne zafixovať. Tento úkon treba vykonať veľmi šetrne a&nbsp;s&nbsp;poranenou končatinou manipulovať čo najmenej. Využite na to lyžiarske paličky, prípadne zafixujte jednu nohu o&nbsp;druhú či ruku o&nbsp;trup. Na svahu asi nebudete mať pri sebe obväz, využiť sa dá aj spodná bielizeň či šál. Rozhodne zraneného nevyzliekajte ani nevyzúvajte a&nbsp;podľa možností s&nbsp;ním veľmi nehýbte. Snažte sa ho udržať v&nbsp;teple, podložte mu pod zadok ruksak, zakryte ho ďalšou bundou a&nbsp;podobne. „Samozrejmosťou pri každom type úrazu musí byť urýchlené kontaktovanie záchrannej služby a prevoz do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia,“ zdôrazňuje Andrea Stískalová.

V&nbsp;prípade, že sa niekto z&nbsp;vás zraní pri turistike a nemôže pokračovať v&nbsp;ceste, hoci len pre bolestivé podvrtnutie členka, nerozdeľujte sa a&nbsp;nenechávajte zraneného samotného s tým, že idete pre pomoc. Nečakané situácie na horách hneď konzultujte telefonicky alebo cez aplikáciu s&nbsp;horskou službou, udajte vašu polohu a&nbsp;držte sa pokynov, ktoré dostanete. Dôležité je aby ste zraneného čo možno najlepšie chránili pred podchladením. Oblečte či zabaľte ho do všetkého, čo máte so sebou, vrátane ruksaku, ktorý mu môžete natiahnuť na nohy. Vy sa môžete zahriať aj pohybom, no mráz a&nbsp;nehybnosť sú vážni nepriatelia. Nikdy seba ani zraneného nezahrievajte alkoholom. Ten totiž rozťahuje cievy a&nbsp;na chvíľu síce môže nastať pocit ohriatia, no len preto, že krv vynesie teplo z&nbsp;jadra tela do končatín, čo vás následne ešte viac podchladí.

Podstatne menej závažný, no niekedy hrozivo vyzerajúci môže byť vyrazený dych pri prudšom páde. Obzvlášť, ak ide o&nbsp;dieťa. Základné pravidlo je nepanikáriť a&nbsp;nekričať. Človek s vyrazeným dychom je pri vedomí, sám je vystrašený a potrebuje vašu podporu, nie stres. „Vyrazený dych väčšinou nie je stav, ktorý ohrozuje život. Trvá približne 30 sekúnd a sám odznie. Ak ide o dieťa, tak ho posaďte a&nbsp;jemne poklepávajte po chrbte, prípadne ho jemne krúživými pohybmi na chrbte masírujte,“ radí inštruktorka Stískalová jednoduchú prvú pomoc.

Horské záchranárske desatoro

Medzi základné pravidlá, ktoré má dodržiavať každý lyžiar, patrí aj pomoc pri nehodách. Každý užívateľ zjazdovky je povinný pri úraze iného lyžiara na trati poskytnúť mu prvú pomoc v rámci svojich schopností a možností vrátane protišokových opatrení 5T - ticho, teplo, tekutiny, tíšiť bolesť, transport. Treba označiť miesto nehody nad nehodou, napríklad pomocou skrížených lyžiarskych palíc, a oznámiť úraz horskej službe či privolať čo najrýchlejšie odbornú pomoc.

Prvá pomoc pri zlomenine

Menšie zranenia ako narazené zápästia či vytknuté členky vám síce pokazia dovolenku, no dokážete ich vykurírovať aj sami. „Základom liečby je prerušenie fyzickej aktivity a pokojový režim, teda znehybnenie bolestivej lokality. Vhodná je aj aplikácia protizápalovej liečby. Používame rôzne formy, napríklad krém s aceklofenakom na lokálnu aplikáciu a tabletky na perorálne použitie,“ odporúča ortopéd Jozef Vojtaššák.

Viete, čo treba robiť ako prvé pri zranení na horách?

Výber pre vás

Viete, čo treba robiť ako prvé pri zranení na horách?

Súvisiace články

Zaujímavé účinky esenciálnych olejov: Čo všetko dokážu?

5 najjedovatejších pavúkov, na ktorých si treba dať pozor pri cestovaní

Černuška siata patrí k najsilnejším liečivým rastlinám sveta

5 bežne dostupných čajov, ktoré vám vylepšia zdravie

Muž s neukojiteľným apetítom požieral živé mačky aj trávu

Posun v liečbe Parkinsonovej choroby: Uľaví sa mnohým

Výber pre vás