Marcos

Ružová farba neexistuje Niektorí vedci si myslia, že existuje, iní tvrdia, že existovať nemôže. Napriek tomu, že ju všetci vidíme. Ako je to možné? Svetlo, vďaka ktorému vnímame všetky farby nemá vlnovú dĺžku ružovej. Dokonca ani dúcha, kde je svetlo rozložené na drobné, nemôže mať ružovú farbu. Aj keby prišlo k&nbsp;istému rozkladu svetla na ružovou tým, že by sa premiesila fialová s&nbsp;fialovou, nemôže sa tak stať prirodzene, pretože červená a&nbsp;fialová sú na opačných koncoch spektra. Takže existuje teda ružová, ak ju nevieme nikde nájsť?

Koľko farieb má dúha? Neuveríte, ale aj o&nbsp;tom, čo každý videl už aspoň raz v&nbsp;živote na vlastné oči, sa dajú viesť spory. O&nbsp;dúhe sa hádali už staroveké kultúry. Grécky autor Homér tvrdil, že dúha má iba jednu farbu fialovú.&nbsp;Grécky filozof Xenofanes tvrdil, že má tri. Červenú, žltozelenú a&nbsp;fialovú. Do šestnásteho storočia pretrvávalo presvedčenie, že obsahuje červenú, žltú, zelenú a modrú.&nbsp;Renesancia&nbsp; pridala piatu farbu, fialovú. Číňania však stále trvajú na päťfarebnej dúhe. V&nbsp;roku 1666 prišiel na scénu Isaac Newton, ktorý bol presvedčený, že všetko vo vesmíre má formu čísla 7 a&nbsp;tak rozdelil aj dúhu. Vyhlásil, že aj dúha musí mať sedem farieb. Pridal oranžovú medzi červenú a žltú a rozdelil fialovú na indigovú a fialovú. Aj na základe takejto jeho uletenej predstavy o&nbsp;svete sa dodnes učíme o&nbsp;sedemfarebnej dúhe a&nbsp;snažíme sa ich tam vidieť.

Voda nemá farbu Ale má. Čistá voda má veľmi svetlú modrú farbu. Avšak nie je to úplne totožná farba ako vidíme v&nbsp;mori. Oceán je modrý, pretože molekuly vody absorbujú svetlo s dlhšou vlnovou dĺžkou (červené, oranžové a&nbsp;žlté) a odrážajú svetlo s kratšou vlnovou dĺžkou, v tomto prípade modré. Bežná voda v&nbsp;našom pohári je však jemno modrastej farby. Nie je číra.

Nie všetky farby dokážeme vidieť Naše oči sú obmedzená a&nbsp;niektoré farby neuvidíme. Nehovoriac o&nbsp;tom, že ženy dokážu rozlíšiť viac farebných odtieňov ako muži, ani ony nikdy neuvidia červenozelenú farbu. Teda farbu, ktorá je prechodom medzi zelenou a&nbsp;červenou. To platí aj o&nbsp;modrožltej. Nevidíme ich kvôli spôsobu práce našich očí a mozgu.&nbsp;Zjednodušene povedané, ak sú aktívne receptory vnímajúcu červenú, sú vypnuté tie, ktoré vnímajú zelenú. Rovnako aj pri modrej a&nbsp;žltej. Takže prechod, alebo zmiešanie týchto farieb nikdy neuvidíme. Vždy ich budeme vnímať ako dve samostatné farby.

Slnko nie je žlté Žltú predstavu o&nbsp;Slnku podporuje aj jeho forma žeravej gule, keďže aj oheň vidíme ako žlto - oranžový. Slnko však láme&nbsp; ideálny o&nbsp;našom zraku a&nbsp;v&nbsp;skutočnosti nie je žlté, ale biele. Podľa NASA je dôvod, prečo vidíme Slnko žlté, daný našou atmosférou. Tá rozptyľuje svetlo s kratšou vlnovou dĺžkou modrú, indigovú a fialovú, zatiaľ čo odráža svetlo s dlhšou vlnovou dĺžkou, teda červenú, oranžovú a žltú.&nbsp;Preto sa Slnko javí žlté.

Fakty o farbách, ktoré vám prevrátia videnie naruby

Výber pre vás

Fakty o farbách, ktoré vám prevrátia videnie naruby

Súvisiace články

VIDEO Baiae: Skutočná rímska Atlantída je kúsok od Neapola

FOTO Skutočná veľkosť krajín: Všetky mapy vám klamú

Z Austrálie do Severnej Kórey: Ako sa z luxusného plávajúceho hotela stala príťaž

Vedecké záhady, ktoré sa nedávno stali ešte tajomnejšími

VIDEO Výstrel atómového dela natočili na kameru, strašná zbraň sa nikdy neujala

Sargasové more: Môže vo vodách plných rias naozaj uviaznuť loď?

Výber pre vás