Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Franz Reichelt sa narodil v&nbsp;Rakúsku a&nbsp;vyučil sa za krajčíra. V&nbsp;Paríži si neskôr otvoril vlastný úspešný krajčírsky salón, ale oblečenie nebolo to, čo ho fascinovalo. Chcel ušiť padák, ktorý by mohli mať piloti na sebe a&nbsp;v&nbsp;prípade potreby ho mohli ihneď použiť.

Princíp padáka bol v Reicheltových časoch známy už stáročia. Prvý úspešný zoskok s padákom demonštroval už v roku 1783 Francúz <a href="https://magazin.pluska.sk/techmag/funkcny-padak-nevymyslel-stefan-banic-skakali-nim-ovela-skor" target="_blank" rel="noopener">Louis-Sébastien Lenormand</a>, mal však pomerne nepraktickú konštrukciu, ktorá sa v čase rozvoja letectva nedala použiť.

V&nbsp;roku 1911 prišiel istý Charles Broadwick s&nbsp;prvým skladacím padákom, ktorý sa dal nosiť na chrbte. Pomocou statického lanka sa pri zoskoku z&nbsp;balóna či lietadla padák otvoril a&nbsp;zachránil tak pilotovi život. Broadwick tento kúsok demonštroval prostredníctvom figuríny, ktorú zhodil z&nbsp;Eiffelovej veže, už v&nbsp;roku 1911.

Reichelt ale nechcel ostať pri figuríne. Mal naozaj vysoké sebavedomie a&nbsp;napriek tomu, že všetky jeho pokusy s&nbsp;figurínami o&nbsp;zostrojenie úspešného padáka zlyhávali, bol si istý, že s&nbsp;živým človekom to bude inak. Raz to skúsil, zlomil si nohu, ale ani to ho neodradilo. Odmietal uznať, že jeho konštrukcia má viacero chýb, a&nbsp;bol presvedčený, že stačí, aby skočil z&nbsp;dostatočnej výšky, a padák sa roztvorí a&nbsp;začne fungovať.

Vynálezca takmer rok presviedčal úrady, aby mu umožnili vykonávať pokusy na Eiffelovke, ale márne. Potom sa na Reichelta ale usmialo šťastie, úrady ale mali podmienku, že na experiment použije figurínu. Chlapík súhlasil, ale iba naoko.

4. februára 1912 dorazil pod Eiffelovu vežu a&nbsp;padák mal už na chrbte. Noviny vtedy písali, že Reicheltov „padák bol len o&nbsp;čosi objemnejší ako bežné oblečenie, neobmedzoval v&nbsp;pohybe a&nbsp;na jeho otvorenie stačilo, aby človek roztiahol ruky“. Muž informoval zhromaždených novinárov i&nbsp;prizerajúcich sa, že padák má plochu 30 metrov štvorcových a&nbsp;váži len deväť kilogramov.

Pod vežou sa zhromaždil naozaj veľký dav ľudí, ktorí predpokladali, že na zem ladne klesne figurína. Ich očakávania sa ale zmenili na nočnú moru. Reichelt svoje úmysly tajil do poslednej chvíle a&nbsp;keď ich napokon priznal, ľudia ho odhovárali. Nedal však ani na rady svojich priateľov, ktorí ho presviedčali, že bude mať ešte dosť času, aby ukázal, že jeho vynález funguje. „Vyskúšam skok sám a&nbsp;bez bezpečnostných lán,“ povedal vtedy, „lebo chcem dokázať hodnotu svojho vynálezu.“

Potom začal výstup po schodoch. Približne v&nbsp;polovici sa Reichelt zastavil a&nbsp;zakričal na ľudí: „Čoskoro sa uvidíme!“ Následne vyšiel na prvú plošinu vo výške 57 metrov. Tu asi 40 sekúnd váhal a&nbsp;potom skočil.

Jeho padák sa sotva otvoril a&nbsp;Reichelt sa zrútil k&nbsp;zemi bez spomalenia zamotaný do vlastného vynálezu. Bol mŕtvy hneď po dopade, dávno predtým, než k&nbsp;nemu dobehli prví vydesení diváci. Našli už len neforemnú masu mäsa, kostí a&nbsp;látok. Reichelt mal na tvári podľa svedkov výraz číreho zdesenia.

VIDEO Padák chcel otestovať skokom z Eiffelovky, skončil tragicky (18+)

Autor článku

Noel

Výber pre vás

VIDEO Padák chcel otestovať skokom z Eiffelovky, skončil tragicky (18+)

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Osem fotografií neznámych miest, ktoré vás nepochybne ohúria

Prevratná štúdia: Zastaví svetlo vtáky pred nárazom do lietadla?

FOTO Keď ženy robia grimasy: Krásavice, ako ich nepoznáte

Pavián výhybkárom: Deväť rokov pracoval celkom bez chyby

Zoznámte sa s priesvitnou žabou: Cez kožu jej vidíte vnútornosti

FOTO Obrovské psy, ktoré (občas) prerástli svojich majiteľov

Výber pre vás