Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

V sekvencii z filmového spravodajstva z roku 1930 Anne Sullivanová (1886-1936) vysvetľuje, ako naučila Helen Kellerovú (1880-1968) hovoriť. Kellerová, ktorá je tiež na videu, to predvádza. Sullivanová hovorí, že jej študentka bola slepá, hluchá a nemá od svojich devätnástich mesiacov. Pre Kellerovú bolo záhadou, ako dokážu ostatní hovoriť bez použitia rúk. Učiteľka jej položila ruku na svoju tvár a ukázala ako hovoríme ústami, pričom ju nechala precítiť vibrácie hovoreného slova. V reakcii na to Kellerová okamžite napísala správu: „Chcem hovoriť ústami.“ S palcom na Sullivanovej hrtane, ukazovákom na perách a tretím prstom vedľa nosa dokázala Helen rozoznať rôzne vibrácie zvukov – tvrdé „G“ a „K“ na palci; na ukazováku ako znie „V“ a „T“; a nosové zvuky, ako napríklad „M“, na treťom prste na nose. Prvé slovo, ktoré sa naučila hovoriť, bolo „to“. Po siedmich lekciách dokázala sama sformulovať vetu: „Teraz nie som hlúpa,“ ako to robí na videozázname, pričom sa usmievala od radosti.

V úryvku z dokumentárneho filmu Le Mystere Picasso (Picassovo tajomstvo) francúzskeho filmára Henri-George Clouzota kreslí Pablo Picasso (1881-1973) obraz pre kameru, ktorá ho sníma. Video, ktoré zverejnila Kráľovská akadémia umení, začína obrázkom dokončeného Picassovho obrazu Visage: Head of a Faun pred tým, ako ho v roku 1955 skutočne vytvoril. Techniky zastavenia akcie a časozberné fotografické techniky umožňujú Clouzotovi zachytiť proces, ako Picasso začne kresliť čiernou fixkou a výsledné obrázky presakujú cez papier. Počas práce prechádza kresba sériou spontánnych metamorfóz, „od kvetu k rybe, ku kurčaťu, k tvári“. Tmavé, ťažké čiary vedie cez a medzi jemnejšie čiary na papieri. Picasso vyzerá odhodlane, keď začína maľovať okolo kresby, vypĺňa negatívny priestor tmavomodrou farbou a pomocou hrubých ťahov zelenej farby obkresľuje tvár na strane tela kvetu, ryby a sliepky. V tomto bode ho Clouzot upozorňuje, že mu zostáva 45 sekúnd z celkového počtu piatich minút, ktoré predstavujú 138 metrov natáčaného filmu. Umelec má dosť času pridať trochu červenej na nos hybridnej tváre, chvost, oči a laloky zvieraťa. Filmár podvádza, čím dáva Picassovi trochu viac času, než je pôvodný päťminútový limit. Umelec nafarbí zem na červeno. „Osem sekúnd,“ oznamuje Clouzot a Picasso pretrie čiernym štetcom väčšinu podivného tvora a nakoniec vytvorí trojicu ľudských postáv, ktoré akoby „vyrástli“ zo zeme. Potom filmár nariadi kameramanovi prestať nakrúcať.

Hoci rovnica Alberta Einsteina (1879-1955) E=mc2 je dnes dobre známa po celom svete, bola revolučná, keď prvýkrát vyslovil myšlienku, že energia a hmota sú vzájomne zameniteľné. Je pôsobivé počuť samotného Einsteina, ako hovorí o dôsledkoch slávnej rovnice. Video s vysvetlením matematika sa pôvodne objavilo v roku 2011, mnoho rokov po jeho sformulovaní v roku 1905. Zrejme čítajúc z poznámok uvádza, že „zo špeciálnej teórie relativity vyplynulo, že hmotnosť a energia sú oboje, ale odlišné prejavy tej istej veci“. Potom, pravdepodobne, aby pomohol publiku pochopiť význam rovnice, definuje pojmy - E, M a C na druhú (energia, hmotnosť a rýchlosť svetla na druhú). Robí to pred vysvetlením, že „veľmi malé množstvo hmoty sa môže premeniť na veľmi veľké množstvo energie a naopak,“ pretože sú v skutočnosti rovnocenné. Pre tých, ktorí majú priemernú myseľ, ktorí môžu byť skeptickí voči jeho vysvetleniu, poslucháčom s náznakom úsmevu hovorí, že ekvivalenciu hmoty a energie demonštrovali John Douglas Cockroft a Ernest Thomas Sinton Walton vo svojom experimente v roku 1932.

Margaretha Zelle (1876-1917) sa po rozvode, smrti syna a strate starostlivosti o dcéru, sužovaná neverou a domácim násilím, presťahovala do Paríža. Snažila sa znovu objaviť samu seba, aby mohla „žiť ako farebný motýľ na slnku“. S použitím pohybov, ktoré pozorovala počas pôsobenia v holandskej východnej Indii, vytvorila hinduistický tanec, ktorý predvádzala pod menom Lady Gresha McLeod a potom ako Mata Hari alebo „Oko dňa“. Vedela, že jej chýbajú dostatočné tanečné schopnosti, aby pritiahla dav, čo kompenzovala zhadzovaním častí farebného kostýmu až na záver tanca ostala takmer nahá. „Ľudia za mnou prišli, pretože som bola prvá, ktorá sa odvážila ukázať verejnosti nahá,“ povedala. Podrobnosti o špionážnej kariére Maty Hari zostávajú útržkovité. Zdá sa však, že sa to začalo (ak vôbec) na jeseň roku 1915, keď údajne prijala ponuku honorárneho nemeckého konzula Karla Kroemera na špionáž pre cisára pod kódovým označením H 21. 13. februára 1917 ju zatkli, obvinili zo špionáže a uväznili v známej parížskej väznici Saint-Lazare. Hoci priznala, že je kurtizána, poprela, že by niekedy špehovala. Napriek chabým nepriamym dôkazom ju usvedčili a 15. októbra 1917 vo veku 41 rokov ju zastrelila popravná čata. V tomto skoršom videu vystupuje ako jednoducho dobre oblečená, krásna mladá dáma. V dlhých plisovaných šatách s veľkým klobúkom, pančuchami a vysokými opätkami jej pomáha do dlhého zimného kabáta vojak, ktorý jej pomôže nastúpiť na zadné sedadlo auta, ktoré si ju prišlo vyzdvihnúť.

Sigmund Freud (1856 – 1939) pripomína publiku, že psychoanalýza urobila veľký pokrok, ale zďaleka nie je všeobecne akceptovaná. Nahrávka informuje o stave psychoanalytickej školy psychológie, ktorú založil a pochádza z rozhlasového rozhovoru BBC uskutočneného v jeho dome v Hampstead v severnom Londýne 7. decembra 1938. Pravdepodobne ide o jediný známy zvukový záznam Sigmunda Freuda. Freudovi je v tomto rozhovore trochu ťažké porozumieť, pretože trpel nevyliečiteľnou rakovinou čeľuste a každé slovo mu spôsobovalo bolesti. Po krátkom prečítaní všeobecných princípov psychoanalýzy sa Freud zosobňuje a vyhlasuje: „Musel som veľa zaplatiť za tento kúsok šťastia“ pri objavovaní zistení a poukazujúc na silný odpor, ktorému čelil. „Ľudia neverili v moje fakty a moje teórie označovali za nechutné.“ Napriek takémuto odporu, vyhlasuje, sa mu „podarilo získať žiakov a vybudovať Medzinárodnú psychoanalytickú asociáciu“.

Keď sledujeme vzácny kúsok filmu, môžeme mať pocit, že sme súčasťou davu, ktorý sa zhromaždil, aby pozdravil kráľovnú Viktóriu (1819-1901). Zábery natočili počas poslednej návštevy kráľovnej v Írsku v roku 1900 a zobrazujú Jej Veličenstvo v koči ťahanom koňmi, ako kýva na dav priaznivcov lemujúcich obe strany ulice. So slnečnými okuliarmi a slnečníkom prikývne a usmeje sa, jej kočiar zastane, aby jej sprievodcovia mohli prijať obrovský kôš kvetov od páru ukláňajúcich sa dám v bielych šatách a klobúkoch. Ako vraví komentátor, keď uvidíte kráľovnú, stelesnenie Britského impéria, „pohybujúc sa naživo uprostred scény, diváci získajú pocit, že sú s ňou v rovnakom svete“ a ona odhalí svoju osobnosť. Múzeum moderného umenia v New Yorku získalo 36 kotúčov nitrátových výtlačkov a negatívov vyrobených v prvých rokoch kinematografie, ktoré zreštaurovali a medzi zábermi je aj táto úžasná sekvencia filmu.

Úžasné filmové záznamy slávnych postáv zo začiatku 20. storočia

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Úžasné filmové záznamy slávnych postáv zo začiatku 20. storočia

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

FOTO Ako by vyzerali zvieratá z detských kresieb v skutočnosti? Pozrite sa

Slovenské doliny na fotografiách: Spoznáte všetky? (KVÍZ)

Spoznáte rastlinu len podľa fotografie? Otestujte sa

Viete, v ktorom kraji ležia slovenské obce? (KVÍZ)

Zaujímavosti o oceánoch a moriach: Poznáte ich (KVÍZ)

FOTO Monumentálna kolonáda v Apamey: Div Rímskej ríše stojí dodnes

Výber pre vás