Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Kakapo
Dnes žije len asi 200 papagájov kakapo na dvoch malých ostrovoch pri pobreží Nového Zélandu. Dôvodom, okrem zjavne ľudskej činnosti, je tiež to, že nelietavý papagáj kakapo je príliš dôverčivý, hlúpy a bezbranný. Jeho primárnym prostriedkom obrany je pokojné sedenie a presvedčenie, že je dostatočne zelený, aby splynul s prostredím. Pri stretnutí s ľuďmi a ich poľovníckymi psami to však nefungovalo. Papagáje kakapo sa rozmnožujú pomaly (samička má záujem o párenie len každé dva roky) a sú tiež náchylné na pokusy o sex s ľuďmi a čímkoľvek, čo je približne veľké ako kakapo, čo nie je pre zachovanie druhu veľmi dobré.

Kôrokožec bezzubý (Stellerova morská krava)
Obrovská morská krava patrila do radu cicavcov známych ako sirény, ktorý má v súčasnosti len dvoch, takmer identických zástupcov: lamantína a dugonga. No ešte v roku 1768 k nim patril ďalší člen, obrovská sedemmetrová morská krava, ktorú objavil nemecký biológ G. Steller. Rovnako ako dokážu byť pomalé, hlúpe a príliš dôverčivé lamantíny, táto morská krava bola desaťkrát horšia. Už po 27 rokoch od objavenia ľuďmi totiž živočích vyhynul. Naši predkovia majú na tom nepochybne najväčšiu vinu, ale prispel k tomu aj samotný kôrokožec. Zvieratá nemali žiadny pud sebazáchovy. Boli veľmi priateľské a približovali sa k člnom, vďaka čomu ich ľudia dokázali ľahko uloviť.

Gepard
V dôsledku straty biotopu a zásahu ľudí sa počet gepardov odhaduje len na niekoľko tisíc jedincov na malom zlomku ich bývalého územia. Gepardy sú navyše inbredné (pária sa iba príbuzensky) a to zhoršilo ich zdravie a schopnosť reprodukcie. S cieľom zachrániť tento druh vedci genotypovali gepardy v zajatí, aby určili najmenej príbuzných jedincov, ktoré by mohli rozmnožovať. Problém je v tom, že gepardy nemajú o párenie záujem. Pokusy o odchov vhodných jedincov zlyhávajú, pretože samice v zajatí majú nepravidelné ovulačné cykly a gepardy sú príliš vystresované, aby sa dokázali spáriť. Je smutné vedieť, že toto krásne zviera, ktoré dokáže bežať rýchlosťou blesku a loviť korisť ako špičkový predátor, stojí na pokraji vymretia.

Babirusa
Táto divoká ošípaná má tesáky, ktorými si môže prepichnúť vlastný mozog. Existuje veľa dôvodov, prečo má zviera kly. Využíva ich na obranu, lovenie koristi, vykopávanie potravy či súboje. Úplne najhoršie je, že kly môžu tomuto živočíchovi priniesť smrť, pomalú a bolestivú. Babirusa má dve sady klov a samcom rastie horný pár neustále, počas celého života. Počas rastu sa stočia dozadu a následne môžu prepichnúť lebku svojho nositeľa.

Chobotnica
Chobotnice sú jedny z najinteligentnejších zvierat na planéte, dokážu regenerovať svoje končatiny a sú majstrami v prestrojení. Ich problém spočíva v tom, že sa u nich vyvinul jeden z najhorších reprodukčných cyklov. Samce používajú jedno z ramien ako penis, pomocou ktorého vkladajú spermie do samičích rozmnožovacích orgánov. Samček uvoľní chápadlo, ktoré má vlastný „navigačný systém“, ale namiesto neho mu nové nikdy nedorastie a on po pár mesiacoch umrie. Aby toho nebolo dosť, samička po nakladení vajíčok neprijíma potravu a pomaly umiera od hladu.

Leňochy
Leňochy nie sú zozname preto, že sú pomalé, ale pre spôsob, akým vylučujú. Z dôvodu, ktorý ekológovia nevedia vysvetliť, leňochy nezhadzujú výkaly z korún stromov, ako to robí väčšina stromových druhov. Namiesto toho pomaly zlezú dolu, vyhrabú malú jamku, vykadia sa do nej a zahrabú ju. Tento proces je, samozrejme, pomalý a počas neho sú leňochy vydané napospas predátorom.

Panda
Medvede panda nemôžu na zozname najsebadeštruktívnych zvierat chýbať. Pokiaľ ide o prežitie, nemajú sa čím chváliť. Pandy pochádzajú z tradičnejších mäsožravých medveďov, takže ich črevá nie sú uspôsobené na ich súčasnú stravu, ktorá obsahuje výlučne bambus. Takmer všetok čas preto jedením a trávením, pričom oboje zvyčajne robia v sede, aby šetrili energiu. Okrem sedavého spôsobu života sú pandy lenivé na rozmnožovanie. Pravdepodobnosť, že sa dvaja jedinci budú chcieť spáriť je astronomicky nízka a v zriedkavých prípadoch, keď sa to podarí, majú pandy matky zvláštny zvyk zabíjať svoje mláďatá.

Choré potkany
Myši a potkany majú jeden z najlepších inštinktov prežitia v živočíšnej ríši, majitelia domov potvrdia, aké ťažké je zbaviť sa ich. No keď sa tieto hlodavce nakazia konkrétnym parazitom, ktorý im ovládne myseľ je to akoby zabudli, ako prežiť. Stanú sa z nich doslova zombie. Parazit Toxoplasma gondii infikuje predovšetkým mačky, no hypnotické účinky má len na hlodavce. Mačky vylučujú prvoky vo výkaloch, myši a potkany ich často zožerú a nakazia sa. T. gondii následne zmení gény hlodavca, aby odstránil jeho averziu voči mačacím pachom, najmä ich moču. Z potkanov sa stane ľahká korisť, čím sa životný cyklus parazita začne odznova - u nového a dobre živeného hostiteľa.

Zvieratá bez pudu sebazáchovy: Nemajú inštink prežitia?

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Zvieratá bez pudu sebazáchovy: Nemajú inštink prežitia?

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Odhalíte názvy slovenských dolín podľa fotiek? (KVÍZ)

Poznáte slovenské vtáky? Otestujte sa v našom KVÍZE

FOTO Zábery vám dokážu, že Južná Kórea vyzerá ako z iného sveta

Najpreceňovanejše pamätihodnosti: Neunúvajte sa ich navšítiviť

FOTO Dobytý Paríž: Mesto svetiel dopadlo po vojne biedne

FOTO Divy prírody, ktoré by mal vidieť každý človek

Výber pre vás