Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Rovnako ako rastliny a&nbsp;živočíchy aj ľudské telo je výsledkom miliónov rokov prírodného výberu.&nbsp;Časti tela, ktoré potrebujeme na prežitie, sa vyvinuli takmer do dokonalosti, a tie nepotrebné evolúciou zanikli.

Pazúry: Logika vraví, že bylinožravce majú kopytá, mäsožravce pazúry a všežravce majú pazúry, resp. nechty na rukách.&nbsp;Prvé primáty mali pazúry, ktoré používali na kopanie a škrabanie, ale prišli o&nbsp;nich, keď začali žiť na stromoch.&nbsp;Hoci sú pazúry užitočné na lezenie po stromoch, rýchlo strácajú svoj účel, keď primát potrebuje prejsť z jednej vetvy na druhú.&nbsp;Preto sa u skorých primátov vyvinuli ruky a nechty, ktoré im pomohli efektívnejšie liezť po stromoch a uchopiť konáre.

Nohy ako tretia ruka: Všetci sme už videli fotografie opíc, ktoré používali nohy na chytanie vecí alebo udržanie sa na konároch stromov.&nbsp;Sú to nohy typické pre opice a&nbsp;primáty žijúce na stromoch, ktoré im často slúžia ako ďalšia ruka. Aj pôvodní predchodcovia ľudí mali tento typ nôh, kým nezačali chodiť po zemi.&nbsp;Prsty na nohách sa postupne vyrovnávali, boli pevnejšie a pri vývoji chôdze a behu stratili pružnosť a ohybnosť.&nbsp;

Veľké žalúdky: Ľudský mozog narástol odvtedy, čo sa objavil na scéne Homo habilis. Pred 1,5 miliónmi rokov však tento druh vyhynul a&nbsp;nahradil ho Homo erectus, ktorého mozog je väčší ešte o&nbsp;tretinu. Vedci vedia, že ľudský mozog sa zväčšil, keď sme získali prístup k väčšiemu množstvu potravy.&nbsp;Je paradoxné, že zhruba v&nbsp;rovnakom čase sa začali zmenšovať naše žalúdky.&nbsp;Na prvý pohľad tomu chýba logika, lebo väčší mozog vyžaduje viac energie, na čo treba viac potravy.&nbsp;Logicky by sa naše žalúdky mali rásť, aby sa do nich zmestilo viac jedla, lenže opak je pravdou. Prví ľudia prešli z prísnej bylinožravej stravy, ktorá pozostávala z rastlín nízkej kvality, na stravu všežravcov, ktorá obsahovala veľa vysoko kvalitného mäsa.&nbsp;Ich žalúdky sa zmenšili, pretože mäso organizmu poskytlo viac živín a&nbsp;energie než rastliny.

Kožušina: Prečo nemáme srsť napriek tomu, že opice ju majú?&nbsp;Aby sme pochopili dôvod, musíme sa vrátiť k&nbsp;druhu Australopithecus afarensis, považovanému za predka prvých ľudí. Australopithecus afarensis síce vyzeral ako ľudoop s&nbsp;rukami, nohami a&nbsp;srsťou, ale mal veľký mozog a mohol chodiť vzpriamene ako človek. Kožušinu sme stratili v&nbsp;období, keď Australopithecus opustil husté lesy, aby lovil mäso v otvorenej savane, v&nbsp;ktorej na neho pôsobilo väčšie množstvo slnečných lúčov než bol zvyknutý. Slnečné svetlo a kožušina si však spolu „nerozumejú“.&nbsp;Kožušina zabraňovala poteniu a zachytávala teplo, ktoré spôsobovalo prehriatie tiel a mozgov Australopithecusa. Preto postupne začal strácať kožušinu, aby sa mohol ľahšie potiť a&nbsp;regulovať svoju telesnú teplotu.

Veľké oči: Vedeli ste, že neandertálci mali neprirodzene veľké oči? Vedci predpokladajú, že k&nbsp;tomu došlo po migrácii z Afriky do chladnejších častí Európy a Ázie, kde bolo menej slnečného žiarenia.&nbsp;Ich oči sa zväčšili, aby prijali viac svetla.&nbsp;Je kuriózne, že práve veľké oči boli pre neandertálcov dvojsečnou zbraňou, ktorá mohla spôsobiť ich vyhynutie.&nbsp;Podľa vedcov venovali väčšiu časť svojho mozgu spracovaniu vizuálnych informácií, čo spôsobilo, že ďalšie časti mozgu vrátane tých, ktoré potrebovali na rozvoj zložitých sociálnych zručností, zostali menšie. Preto to evolúcia zariadila tak, že u&nbsp;druhu Homo sapiens sa už vyvinuli oči menšie.

Dlhé fúzy: Väčšina cicavcov má dlhé fúzy, no človek nie. Zaujímavosťou je, že kedysi sme ich mali, ale prišli sme o&nbsp;ne asi pred 800-tisíc rokmi.&nbsp;Zvieratám fúzy slúžia ako ďalší hmatový orgán. Dlhé fúzy využívajú na hľadanie cesty v tme a v úzkych priestoroch, kratšie na rozpoznávanie predmetov. Pre ľudí prestali mať fúzy význam po tom, ako ich činnosť prevzali iné častí tela, najmä končeky prstov, pier a genitálií. Tieto časti sú dostatočne citlivé na to, aby sme nimi prijímali informácie z okolia a&nbsp;prenášali sa do mozgu.

Dlhé ruky a&nbsp;črevo: Predchodcovia dnešných ľudí mali dlhé ruky a krátke nohy ako opice. U&nbsp;súčasných ľudí je to naopak. Dôvod je jednoduchý. Naši predchodcovia sa živili rastlinnou potravou.&nbsp;To znamenalo, že na spracovanie jedla potrebovali väčší tráviaci systém a&nbsp;jednotlivé orgány, vrátane rúk, ktoré slúžili na zber plodín. Zmena nastala pred 1,9 miliónmi rokov, keď ľudia migrovali do teplejšieho podnebia a do stravy zaradili mäso.&nbsp;Ich telá sa zúžili a tráviaci systém sa zmenšil, pretože mäso vyžaduje na trávenie kratší tráviaci trakt a orgány. Nohy sa zároveň predĺžili, aby ľuďom umožnili prekonať väčšie vzdialenosti pri hľadaní a prenasledovaní koristi.&nbsp;

Sedem častí tela, o ktoré človeka pripravila evolúcia

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Sedem častí tela, o ktoré človeka pripravila evolúcia

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Pri prechádzke našla obrovskú moľu, bola väčšia než ženská ruka

FOTO Krátke leto, krutá zima: Pozrite si čarovné fotky z Jakutska

Geografické rekordy: Vyznáte sa v extrémoch Zeme? (KVÍZ)

Posadnutá ružovou: Skutočná Barbie zarába vďaka internetu

FOTO 30+ dôkazov toho, ako príroda víťazí nad civilizáciou

Matky synov sú družnejšie: Platí aj u ľudí to čo u šimpanzov?

Výber pre vás