Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Orly skalné patria medzi najväčšie dravé vtáky. Na rozdiel od supov či kondorov získavajú väčšinu potravy aktívnym lovom. Zvyčajne lovia králiky a stredne veľké hlodavce, ale trúfnu si aj na veľké horské kozy, ktoré zabíjajú zhodením z útesov. Horské kozy, ktoré sú oveľa ťažšie ako tento vták, orly s dômyselnou stratégiou jednoducho zhodia z útesu, na ktorom sa pasú. Pretože kozy sú príliš ťažké na zdvíhanie, orly vyvinuli túto stratégiu, ktorá je dômyselná, ale aj desivá.

Predstavte si, že blúdite v lesoch neďaleko Viktóriinho jazera v Keni alebo Tanzánii, keď zbadáte niečo zvláštne plaziť sa po zemi. Vyzerá to ako asi tucet mravcov zlepených v klbku. Keď sa pozriete pozornejšie, uvidíte, že mravce sú mŕtve a pod nimi je škaredo vyzerajúci hmyz, ktorý ich nosí ako miniatúrny batoh. Acanthaspis petax, druh ploštice, využíva telá svojich obetí na vlastné maskovanie. Po zabití koristi si ju prilepí na chrbát. Robí to dovtedy, kým nemá na chrbte obrovskú guľu, napríklad mŕtvych mravcov. Telá mravcov maskujú zápach ploštice a tiež ju robia väčšou, než v skutočnosti je, čo ju chráni pred predátormi.

Existujú živočíchy, ktoré skôr, než zabijú svoju korisť, ju mučia. Len tak, pre zábavu. Napríklad kosatky sa s korisťou „hrajú“, chvíľu ju pustia a znovu chytia. Vedci zistili, že si bezmocnú korisť vložili do čeľustí, potom ju vyvrhli, len aby sa s ňou pred usmrtením pohrali. Aj keď ju mohli jednoducho rýchlo zožrať, zdá sa, že radšej sledujú, ako sa obeť trápi. Aj delfíny spôsobujú svojej koristi zdanlivo zbytočné utrpenie. Opakované pozorovania ukázali, že chvostom „odpaľujú“ zranenú korisť sem a tam a hrajú s ňou akúsi grotesknú morskú verziu bedmintonu.

Ak si myslíte, že samovraždy pácha iba človek, mýlite sa. Samovražedné správanie sa vyskytuje u viacerých živočíšnych druhov. Hromadné samovraždy sa vyskytujú medzi hmyzom, vtákmi, obojživelníkmi i cicavcami, napríklad medzi kosatkami či delfínmi. Dlho nevysvetlenou záhadou boli samovraždy veľrýb, ktoré sa vrhali na breh, kde následne umierali. Španielski vedci prišli so šokujúcim vysvetlením ich nezvyčajného správania. Zistili, že ho spôsobujú tzv. armádne sonary, ktoré vysielajú zvuky, ktoré dosahujú pod vodou až 190 decibelovú hlasitosť. Na živočíchy smrteľne pôsobí už približne 120 decibelov. Ak si chcete presnejšie predstaviť, o akú hlasitosť ide, tak asi ako výstrel z dela.

Existuje správanie, ktoré biológovia označujú ako autotómia, pri ktorej zviera úmyselne vypudí časť svojho tela kvôli sebaobrane. Najznámejším príkladom sú jašterice, ktoré sa dokážu zbaviť chvosta, aby unikli pred predátormi. Morské uhorky však posunuli túto stratégiu na úplne novú úroveň. Majú prekvapivý obranný mechanizmus, pri ktorom vypudia vnútorné orgány z tela, keď sa cítia ohrozené, prípadne sú preplnené alebo vystavené nekvalitnej vode v akváriu. Konečník, črevá, chápadlá, svaly, časti dýchacích ciest či reprodukčných orgánov, to všetko vedia vystreliť z tela von. Ak sa pýtate, aký to má význam, tak do lepkavých vyvrhnutých vnútorností sa zapletú potenciálne predátory a morská uhorka má pokoj. O nejaký čas sa jej vnútorné orgány zregenerujú.

Päť zvierat, ktorých správanie vás zrejme znepokojí

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Päť zvierat, ktorých správanie vás zrejme znepokojí

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

FOTO 10 najpopulárnejších spôsobov mučenia v stredoveku: Bežné, ale mimoriadne brutálne

Nedávne pandémie, ktoré poriadne potrápili ľudstvo

Celebritní rekordmani: Kto má najviac slov v piesni a kto namiešal najväčší drink?

Známi ľudia s agorafóbiou: Kto sa bojí vychádzať z domu?

Veci, ktoré by ste nikdy nemali googliť, ale aj tak to urobíte

VIDEO Takto sa menili naše kúpeľne: Dnes luxus, kedysi hrniec miesto záchoda

Výber pre vás