Ležia v&nbsp;univerzitných knižniciach a&nbsp;na&nbsp;regáloch zberateľov rarít. Knihy viazané v&nbsp;ľudskej koži sú šokujúcim dedičstvom umenia kníhviazačstva.&nbsp; Na&nbsp;jeho oltár doslova položili svoju kožu obete Francúzskej revolúcie, rovnako ako zločinci či chudobní, ktorí predali svoje telo ešte počas života.

Smutné „divadlo“ sa odohralo tretieho mája 1606 v&nbsp;Londýne pred Katedrálou sv. Pavla, kde sa tisícky ľudí stali svedkami obesenia jezuitského pátra Henryho Garneta. Uznali ho za&nbsp;vinného z&nbsp;toho, že sa v&nbsp;britskom parlamente spolu s&nbsp;teroristom Guyom Fawkesom pokúsil pomocou tridsiatich šiestich sudov čierneho prachu vyhodiť do&nbsp;vzduchu kráľa Jakuba I. Po&nbsp;vykonaní rozsudku stiahli z&nbsp;Garneta kožu a&nbsp;telo rozštvrtili. O&nbsp;štyristo rokov si hrôzostrašné scény pripomenuli v&nbsp;aukčnom dome Wilkinson’s v&nbsp;anglickom Doncasteri. Akým spôsobom? Vydražili knihu zviazanú z&nbsp;pátrovej kože, ktorá zachytáva proces s&nbsp;vtedajšími sprisahancami proti kráľovi. Anonymný zberateľ zaplatil za&nbsp;knihu s&nbsp;rozmermi pätnásť krát desať centimetrov sedemtisíc eur.

Spracovanie ľudskej pokožky na&nbsp;spotrebnú kožu nám dnes môže pripadať bizarne. No v&nbsp;17. a&nbsp;18. storočí to zjavne vnímali inak. Na-príklad v&nbsp;bavorskom poľovníckom múzeu v&nbsp;Ingolstadte je dnes uložený bubon s&nbsp;natiahnutou ľudskou kožou, čo historici považujú za&nbsp;hotový poklad. Podobne sú zachované z&nbsp;tohto materiálu aj peňaženky.

Angličtina má pre&nbsp;umenie kníhviazačstva s&nbsp;použitím ľudskej kože dokonca vlastný pojem – anthropodermic bibliopegy. Predovšetkým modlitebné knižky, astronomické state, súdne protokoly a&nbsp;anatomické správy boli často zviazané v&nbsp;ľudskej koži. Mnohé tieto veci pochádzajú z&nbsp;čias Francúzskej revolúcie (1789 – 1799). Pod gilotínou vtedy zomrelo asi štyridsaťtisíc politických väzňov. Ako píše britský dobový historik Thomas Carlyle, jakobíni prikázali garbiarom spracovať kožu popravených ľudí.

<strong>Taška zo&nbsp;zločinca</strong>

Ľudská koža sa získavala nielen z obetí politického násilia, ale aj z tiel zločincov odsúdených na smrť. Napríklad v škótskom Edinburghu – v Surgeons’ Hall Museum – možno vidieť jednu takúto malú, tmavohnedú knihu vyzdobenú zlatými literami. Nápis v nej ubezpečuje, že je viazaná v koži zločinca Williama Burka – Burke’s Skin Pocket Book, teda vreckové vydanie z kože Burka, aj s poznámkou „popravený 28. 1. 1829“.

Burke v rokoch 1827 a 1828 zabil so svojím komplicom šestnásť ľudí s cieľom predať ich telá anatómovi Robertovi Knoxovi. Nakoniec ho obesili a skončil na pitevnom stole podobne ako jeho obete. Jeho pokožku spracovali na kožu a z nej vyrobili okrem väzby na knihu aj náprsnú tašku.

Ďalšia nádherná kniha viazaná v&nbsp;ľudskej koži sa nachádza vo&nbsp;Westcountry Studies Library v&nbsp;anglickom Exeteri. Je to vydanie básní Johna Miltona (1608 – 1674) z&nbsp;roku 1852. Nápis v&nbsp;predslove informuje, že koža väzby patrí politickému dobrodruhovi Georgeovi Cudmorovi, ktorý mal milenku, a&nbsp;preto otrávil svoju manželku Grace arzénom. V&nbsp;roku 1830 skončil na&nbsp;šibenici. Ako bolo vtedy zvykom, telo obeseného bolo k&nbsp;dispozícii patológom. „Niekde museli uschovať jeho kožu, kým ju použili na&nbsp;obal Miltonovej knihy,“ hovorí kurátor knižnice Tony Rouse. Podľa vedcov sa o&nbsp;všetko postaral kníhtlačiar W. Clifford.&nbsp; Na&nbsp;väzbe je totiž ešte stále nalepený cenový štítok jeho kníhkupectva.

Aj v&nbsp;nemeckých knižniciach a&nbsp;múzeách sa ukrývajú bizarné vecičky. V&nbsp;Mestskom múzeu v&nbsp;saskom Zittau leží vedľa mumifikovanej ruky spracovaná ľudská koža, ktorú zrejme stiahli nejakému zlodejovi. Údajne tu mali aj knihu viazanú v&nbsp;ľudskej koži, tamojší knihovník Uwe Kahl však tvrdí: „Počul som o&nbsp;tom. Ale už definitívne nie je v&nbsp;našom starom domovom fonde.“ V&nbsp;súčasnosti knihovníci o&nbsp;kontroverzných kúskoch na&nbsp;svojich regáloch najradšej mlčia.

Ľudskú kožu spracúvali aj v&nbsp;Amerike. V&nbsp;tamojších knižniciach sa stretávame s&nbsp;bizarnými spomienkovými predmetmi. V&nbsp;Longdale Law Library Harvardovej univerzity sa nachádza španielsky zákonník z&nbsp;roku 1605. Na&nbsp;poslednej strane je nápis: „Väzba tejto knihy je všetko, čo zostalo z&nbsp;môjho milovaného priateľa Jonasa Wrighta, ktorého Wavumovia, domorodý africký kmeň, zmasakroval vo&nbsp;štvrtý augustový deň 1632 pri plnom vedomí.“

Zachovať si pamiatku na&nbsp;mŕtveho v&nbsp;podobe relikvie nebolo v&nbsp;dávnych časoch ničím nezvyčajným. Zvláštnu pamiatku na&nbsp;seba zanechal americký pouličný zlodej James Allen alias George Walton. Tento prisťahovalec prepadol v&nbsp;roku 1830 v&nbsp;Massachusetts istého Johna A. Fenna s&nbsp;cieľom okradnúť ho. Fenno sa však odvážne bránil, až kým nepadol výstrel. Neskôr na&nbsp;smrteľnej posteli zlodej Walton vyslovil želanie, aby sa o&nbsp;tomto jeho zločine napísala kniha a&nbsp;na&nbsp;jej väzbu sa použila jeho vlastná koža. Kniha mala byť podľa neho „vyznamenaním pre&nbsp;Fenna za&nbsp;statočné kladenie odporu pri prepade“. Waltonova posledná vôľa bola splnená.

Fennovi dedičia neskôr odovzdali tento desivý spomienkový predmet knižnici Boston Athenaeum. Dnes pred ním stoja návštevníci chvejúci sa hrôzou. Na&nbsp;jeho obale je latinský nápis: Hic liber Waltonis cute compactus est – Táto kniha o&nbsp;Waltonovi je viazaná v&nbsp;jeho vlastnej koži.

Mnohí chudobní ľudia darovali v&nbsp;19. storočí svoju kožu patológii ešte počas svojho života, aby si tak zohnali peniaze. Obchod s&nbsp;orgánmi pre&nbsp;umenie kníhviazačstva vtedy pozoruhodne rozkvital. Anglickí lekári tak „čachrovali“ s&nbsp;kožou ženských pacientok. V&nbsp;jednom článku autora R. W. Hackwooda z&nbsp;roku 1866 sa uvádza, že známe dielo Traja mušketieri bolo zviazané výlučne pre&nbsp;francúzskeho patológa Victora Cornila tak, ako si želal – v&nbsp;kuse potetovanej ženskej kože. Na&nbsp;väzbe knihy vidno „dvoch bojujúcich rytierov z&nbsp;čias Ľudovíta XIII.“.

Anglický kníhviazač špecializujúci sa na&nbsp;erotickú literatúru použil predovšetkým kožu z&nbsp;prsníka ženy, aby v&nbsp;nej zviazal vydanie Justine et Juliette od&nbsp;Markíza de Sade. Dokonca pre&nbsp;jedného klienta zabalil knihu Léloge des Seins (Chvála prsiam) do&nbsp;ženskej kože so&nbsp;zreteľne viditeľnými bradavkami.

S&nbsp;akou istotou možno tvrdiť, že ide skutočne o&nbsp;väzby kníh s&nbsp;ľudskou kožou? Knižnica Wellcome Library for the History and Understanding of Medicine v&nbsp;Londýne musela v&nbsp;roku 1981 priznať, že kniha, ktorá sa predala pred šesťdesiatimi rokmi, nebola viazaná v&nbsp;ľudskej koži, ale „s&nbsp;istotou hraničiacou s&nbsp;pravdepodobnosťou“ v&nbsp;koži diviaka.

University of Memphis mala pri kúpe jednej knihy v&nbsp;roku 1986 pochybnosti o&nbsp;pravosti kože. Išlo o&nbsp;sedemstostranovú knihu starú štyristo rokov od&nbsp;francúzskeho jezuitu Louisa Richeoma. „Univerzita si to dala preveriť v&nbsp;troch rôznych laboratóriách,“ ubezpečuje Ed Frank, kurátor špeciálnej zbierky knižnice.<br>Väčšina knižníc sa takisto podobne opiera o&nbsp;odborné posudky, ktoré dokazujú pravosť väzby v&nbsp;ľudskej koži.

FAKTY X: Keď sa knihy viazali do ľudskej kože: Desivé exempláre existujú dodnes

Výber pre vás

FAKTY X: Keď sa knihy viazali do ľudskej kože: Desivé exempláre existujú dodnes

Súvisiace články

FAKTY X: Potivá choroba zabila 15-tisíc ľudí, jej pôvod je neznámy

FAKTY X: Natočili cestovateľku v čase? V Chaplinovom filme je podozrivá žena

FAKTY X: Zberateľ kostí z Nového Mexika: Obete starostlivo zakopal

FAKTY X: Kde je hrobka Alexandra Veľkého? Zničiť ju mohli dobyvatelia aj kresťanstvo

5 príbehov ľudí, ktorých údajne posadol sám diabol

FAKTY X: Osem mŕtvych v jednom dome: Vraha nikdy nenašli

Výber pre vás