Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Rage&nbsp;je&nbsp;psychologický triler&nbsp;amerického spisovateľa&nbsp;Stephena Kinga, ktorý vydal ešte pod pseudonymom&nbsp;Richard Bachman.&nbsp;Ide o&nbsp;román skúmajúci znepokojujúce myslenie nespokojného tínedžera, ktorý spácha streľbu v&nbsp;škole, pričom autor sa inšpiroval skutočnými incidentmi streľby na stredných školách v 80. a 90. rokoch. Bohužiaľ, kniha sa stala predlohou pre 14-ročného Michael Carneala, ktorý spustil paľbu na skupinu študentov na strednej škole Heath v roku 1997 v Kentucky.

Troch študentov zabil a&nbsp;piatich zranil. Úrady neskôr objavili túto knihu v Carnealovej skrinke, čo viedlo k špekuláciám, že mohla ovplyvniť jeho konanie. Spojenie medzi&nbsp;knihou a viacerými streľbami na školách viedlo Kinga k&nbsp;tomu, aby ju v roku 1997 stiahol z tlače. King uznal potenciál románu rezonovať s problémovou mládežou a&nbsp;ukázal jeho zodpovednosť a&nbsp;snahu predísť ďalším nešťastiam.

Mary Shelley: Frankenstein

Frankenstein je základným kameňom gotickej literatúry, ktorá poukazuje na zápas medzi etikou a&nbsp;vedeckými ambíciami. Názov románu vychádza z postavy vedca Victora Frankensteina, ktorému sa podarí stvoriť a&nbsp;oživiť bytosť podobnú človeku, ale väčšiu a mocnejšiu. Práve tento experiment uchvátil Roberta Cornisha, amerického vedca z 30. rokov.

Cornish sa inšpiroval knihou a venoval sa vlastným experimentom na oživenie mŕtvych. Psom, ktorých predtým usmrtil, podával chemické injekcie, vrátane antikoagulancií a adrenalínu, aby znovu naštartoval ich životné funkcie. Niektorí zo psov údajne „ožili“, ale oslepli alebo mali iné neurologické poškodenia.

Cornishova fixácia na oživenie mŕtveho tela sa však nezastavila pri zvieratách. Požiadal o možnosť aplikovať svoje metódy na ľuďoch, dokonca navrhol experimenty na väzňoch odsúdených na smrť. Jeho úsilie vyvolalo verejné pobúrenie a etické diskusie. Frankenstein&nbsp;zostáva nadčasovým varovným príbehom a Cornishove strašidelné experimenty slúžia ako príklad toho, ako prehnané ambície môžu zdeformovať vedu.

W.H. Ainsworth: Jack Sheppard

Román vyšiel v rokoch 1839 až 1840 a&nbsp;opisuje skutočný život Jacka Shepparda, zločinca z 18. storočia. Autor ho vykreslil ako prefíkaného antihrdinu, ktorého odvážne eskapády a rebelská povaha z neho urobili ľudovú legendu.

Pre Bernarda Françoisa Courvoisiera, švajčiarskeho komorníka z&nbsp;19. storočia, sa glorifikácia kriminality v románe ukázala ako nebezpečne inšpiratívna. Courvoisier zavraždil svojho zamestnávateľa, lorda Williama Russella, pričom neskôr tvrdil, že ho k&nbsp;tomu inšpirovala Ainsworthova kniha.

Vražda vyvolala verejné pobúrenie a strach, najmä medzi vyššou triedou, ktorá sa obávala vplyvu románu na služobníctvo. Prípad podnietil diskusie o úlohe literatúry pri formovaní správania, najmä medzi ovplyvniteľnými čitateľmi. Hoci román upevnil Ainsworthovu povesť popredného spisovateľa doby, jeho spojenie s Courvoisierovým zločinom je mrazivým príkladom toho, aké fatálne následky môže mať nesprávne interpretovaná fikcia.

Anton LaVey: Satanská Biblia

Satanská Biblia, ktorá vyšla v roku 1969, predstavila čitateľom princípy moderného satanizmu a zdôraznila individualizmus, hedonizmus a odmietnutie tradičnej morálky. Autor v knihe&nbsp; predstavil svoje názory na podstatu človeka, pričom postavu Satana nepokladal za doslovné&nbsp;božstvo&nbsp;alebo bytosť, ale za historický a literárny symbol pozemských hodnôt.

Richard Ramirez, neslávne známy ako „Nočný stalker“, však doviedol tieto princípy do desivých extrémov. Počas svojho vražedného vyčíňania v polovici 80. rokov spáchal sériu brutálnych vrážd, často sa odvolával na Satana a&nbsp;na miestach činu zanechával okultné symboly. Ako dôvod svojich činov Ramirez uviedol&nbsp;Satanskú Bibliu a tvrdil, že jej učenie usmerňuje jeho činy.

Svojimi zločinmi, ktoré zahŕňali sexuálne útoky, vlámania a vraždy, terorizoval celú Kaliforniu. Počas súdneho procesu Ramirez ukazoval pentagramy a vyhlasoval vernosť Satanovi. Hoci LaVeyovu knihu kritici považujú za filozofickú, Ramirezova interpretácia prekrútila jej posolstvá na ospravedlnenie jeho ohavných činov.

FAKTY X: Obyčajné knihy, podľa ktorých ľudia konali ohavnosti

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

FAKTY X: Obyčajné knihy, podľa ktorých ľudia konali ohavnosti

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

FAKTY X: Najdesivejšie príbehy internetu: Behá z nich mráz po chrbte

Príbeh Lisy McVeyovej: Znásilnená a mučená ušla sériovému vrahovi, dostala ho za mreže

FAKTY X: Šialení tyrani, ktorí zomreli násilnou smrťou

Výber pre vás