Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

V&nbsp;dvoch článkoch vám prinášame základné informácie o&nbsp;najsmrteľnejších vojnových konfliktoch 21. storočia. 

<strong>Druhá vojna v&nbsp;Kongu&nbsp;</strong>

Jedným z najkrvavejších bol konflikt, ktorý mal korene ešte v 20. storočí.&nbsp;Rwandská genocída, zvrhnutie a smrť zairského prezidenta&nbsp;Mobutu Sese Seka&nbsp;a etnické spory medzi národmi&nbsp;Hutu a Tutsi&nbsp;boli priamymi faktormi, ktoré prispeli k druhej vojne v Kongu (tiež zvanej - Prvá svetová vojna Afriky, kvôli jej rozsahu a deštruktívnosti). V máji 1997 vodca povstalcov&nbsp;Laurent Kabila&nbsp;zosadil Mobutua a premenoval Zair na&nbsp;Demokratickú republiku Kongo&nbsp;(KDR). Avšak už čoskoro sa ocitol v občianskej vojne s niektorými silami, ktoré ho pozdvihli k moci. Východná tretina KDR sa stala bojiskom rovnako krvavým a bojovým ako západný front v&nbsp;I. svetovej vojne. Armády deviatich krajín doslova zdevastovali vidiek. Angola, Namíbia, Čad, Sudán a Zimbabwe podporovali Kabilove konžské vládne sily, zatiaľ čo vojaci z Burundi, Rwandy a Ugandy podporovali povstalcov proti nemu. V oblastiach konfliktu dochádzalo k masovým znásilneniam a veľké časti KDR ostali spustošené, pretože namiesto organizovaného boja medzi profesionálnymi armádami nastalo rabovanie a plienenie. Podľa odhadov v&nbsp;bojoch, na choroby a&nbsp;podvýživu zomrelo vyše troch miliónov ľudí, väčšinou civilistov.

<strong>Sýrska občianska vojna</strong>

Keď&nbsp;sa arabská jar&nbsp;prehnala Blízkym východom a severnou Afrikou, ľudové povstania zvrhli autoritárske režimy v&nbsp;Tunisku, Líbyi, Egypte alebo v&nbsp;Jemene. V Sýrii však prezident&nbsp;Bašár al - Assad&nbsp;reagoval na protesty kombináciou politických ústupkov a stupňujúceho sa násilia voči ľudu. Povstanie sa preto pretavilo do občianskej vojny, ktorá rozšírila násilie do susedného Iraku a poskytla živnú pôdu pre militantné skupiny, ako je&nbsp;Islamský štát (ISIS). Assad sa uchýlil k čoraz zúfalejším a krutejším opatreniam na udržanie moci, zhadzoval bomby na mestské obyvateľstvo a používal&nbsp;chemické zbrane&nbsp;na územia kontrolované povstalcami. Keďže regionálne sily v&nbsp;podobe Kurdských milícií a západné krajiny, hlavne USA, prevzali väčšiu úlohu v konflikte, zdalo sa logické, že Assad kapituluje. Lenže v&nbsp;roku 2015 Rusko, dlhoročný podporovateľ Assadovho režimu, začalo bombardovaciu kampaň na podporu sýrskych vládnych síl, ktorá zvrátila priebeh vojny. Dohody o prímerí nedokázali zastaviť násilie a&nbsp;podľa odhadov do roku 2016 zahynul alebo zranili 1 z 10 Sýrčanov. Štyri milióny ľudí utiekli z krajiny, zatiaľ čo milióny ďalších vysídlili. Priemerná dĺžka života pri narodení zaznamenala v&nbsp;Sýrii šokujúci pokles z viac ako 70 rokov pred konfliktom na iba 55 rokov v roku 2015. V roku 2022 OSN odhadovala, že boje si vyžiadali životy viac ako 300-tisíc civilistov, čo je približne 1,5 percenta predvojnovej populácie Sýrie.

Začiatkom roku 2003 povstalecké skupiny pozdvihli zbrane proti režimu sudánskeho prezidenta&nbsp;Omara al - Bašíra&nbsp;so sídlom v&nbsp;Chartúme, čím vyvolali dlhotrvajúce napätie v regióne&nbsp;Dárfúr&nbsp;v západnom&nbsp;Sudáne. Konflikt vypukol do situácie, ktorú americká vláda neskôr opísala ako prvú&nbsp;genocídu&nbsp;21. storočia. Po tom, čo povstalecké skupiny zaznamenali sériu významných víťazstiev proti sudánskej armáde, vláda vybavila a podporila arabské milície, ktoré sa stali známymi ako&nbsp;Janjaweed. Práve tie viedli cielenú kampaň terorizmu a etnických čistiek&nbsp;proti civilnému obyvateľstvu Dárfúru, pričom zabili najmenej 300 000 ľudí a vysídlil takmer tri milióny. Až v roku 2008 dokázali spoločné mierové sily&nbsp;OSN&nbsp;a&nbsp;Africkej únie&nbsp;obnoviť poriadok v regióne. 4. marca 2009&nbsp;vydal Medzinárodný trestný súd zatykač na Bašíra – bolo to prvýkrát, čo žiadal o zatknutie úradujúcej hlavy štátu – a obvinil ho z&nbsp;vojnových zločinov&nbsp;a&nbsp;zločinov proti ľudskosti.

Neokonzervatívni&nbsp;predstavitelia v administratíve amerického prezidenta&nbsp;Georga W. Busha&nbsp;sa snažili zvrhnúť režim irackého prezidenta&nbsp;Saddáma Husajna ešte&nbsp;pred udalosťami z 11. septembra 2001, ale až najsmrteľnejší teroristický útok v histórii USA poskytol dôvod na vojnu proti Iraku. Odvolávajúc sa na väzby medzi irackým režimom a&nbsp;al – Káidou a ako aj na údajnú prítomnosť&nbsp;zbraní hromadného ničenia&nbsp;v&nbsp;Iraku, USA zostavili „koalíciu ochotných“ a&nbsp;zaútočili na Irak 20. marca 2003. Obe tvrdenia sa, ako už dnes vieme, ukázali ako nepravdivé. Následná vojna prebiehala v dvoch fázach - krátka jednostranná konvenčná vojna, v ktorej koaličné sily utrpeli menej ako 200 úmrtí za niečo viac ako mesiac veľkých bojových operácií, a povstanie, ktoré pokračovalo roky a vyžiadalo si desiatky tisíc životov. Do augusta 2010, keď sa americké bojové sily stiahli zahynulo viac ako 4 700 koaličných vojakov. Taktiež zomrelo najmenej 85 000 irackých civilistov. Sektárske násilie, ktoré zničilo krajinu v dôsledku zvrhnutia Husajnovho&nbsp;režimu&nbsp;viedlo k vzniku&nbsp;ISIS a sunnitskej skupiny, ktorá sa snažila vytvoriť&nbsp;kalifát&nbsp;v Iraku a Sýrii. Od roku 2013 do konca roka 2016 ISIS zavraždil alebo zabil viac ako 50-tisíc civilistov v stretoch medzi ISIS a irackými vládnymi silami.

FAKTY X: Najsmrtiacejšie konflikty 21. storočia: O ktorých ani neviete?

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

FAKTY X: Najsmrtiacejšie konflikty 21. storočia: O ktorých ani neviete?

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Naozaj ťažký život: Deti na Divokom západe skutočne trpeli

5 nezvyčajných miest, ktoré pripomínajú prvú svetovú vojnu

Významné ženy, ktorých mená nepoznáte: Čo všetko dokázali?

Bizarné svetové prvenstvá: Komu ako prvému transplantovali penis?

Výber pre vás