Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Marcel Petiot sa narodil 17. januára 1897 vo francúzskom Auxerre a už v mladosti sa javil ako dieťa, ktorému v hlave čosi absentuje. Ako 11-ročný sa už vážne zaujímal o sex a v tom istom veku vzal do školy zbraň a bezdôvodne z nej medzi spolužiakmi vystrelil. Niet divu, že ho zo školy viackrát vylúčili.

V puberte sa vlámal do poštovej schránky a odsúdili ho za poškodzovanie verejného majetku. Vtedy sa prvýkrát musel podrobiť psychiatrickému posudzovaniu. To ho uznalo za duševne chorého a Petiot sa tak vyhol väzeniu.

V roku 1916 sa bez problémov dostal do armády. Zúrila <a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/fotostory/10-veci-ktore-vznikli-prvej-svetovej-vojne-vyuzivame-ich-dodnes" target="_blank">prvá svetová vojna</a> a každý vojak bol dobrý. Už krátko po nástupe do služby ale utrpel zranenie a psychiater neskôr usúdil, že Marcel sa nervovo zrútil. Možno to však len predstieral, keďže ho počas zotavovania opäť zatkli, tentokrát za krádež diek, morfia a osobných predmetov svojich spolubojovníkov.

Na bojisko sa opäť dostal až v júni 1918, zranenie, ktoré si zrejme spôsobil sám, ho ale poslalo domov, a to aj s výsluhovým dôchodkom.

V civile sa zapojil do programu zrýchleného vzdelávania vojnových veteránov. Za osem mesiacov vďaka tomu dokončil zdravotnícku školu a stal sa stážistom v nemocnici. V decembri 1921 už mal lekársky titul a zdalo sa, že si konečne vstúpil do svedomia.<br>To sa ale nestalo. Podľa dostupných záznamov zrejme zbytočne predpisoval pacientom návykové lieky, aby na nich mohol trvalo zarábať. Tiež vykonával nelegálne potraty a niektorých pacientov okradol.

V roku 1926 stretol Louise Delaveauovú, dcéru svojho postaršieho pacienta. Práve ona bola Petiotovou prvou obeťou. Zmizla v máji 1926 a susedia neskôr vypovedali, že videli doktora, ako v tom čase nakladal do auta veľký kufor. Taký policajti našli v júli 1926 v rieke Yonne. Bol plný ženských ostatkov.

Petiotovej reputácii to ale neublížilo. Práve naopak, stal sa starostom mesta Villeneuvre-sur Yonne a v roku 1928 si vzal za manželku dcéru bohatého statkára Georgettu. V roku 1928 sa im narodil syn.

Petiotovo obdobie vo funkcii bolo plné škandálov a podvodov, ktoré napokon donútili Marcela v auguste 1931 rezignovať. Bol to však šarmantný muž a ostalo mu dosť priaznivcov, ktorí ho opäť zvolili, tentokrát už ale len ako člena mestskej rady.

Po krátkej dobe opäť odstúpil z funkcie, keď sa ukázalo, že kradol elektrinu. V tom čase už ale býval v Paríži, kde znovu začal prevádzkovať lekársku prax. Získal bohatú klientelu a opäť predpisoval návykové lieky a dopúšťal sa podvodov.

<a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/spektrum/foto-najbizarnejsie-zabery-druhej-svetovej-vojny" target="_blank">Druhá svetová vojna</a> prebudila v Marcelovi Petiotovi to najhoršie. V roku 1940 sa vyhol nútenému odvodu do nemeckej armády, keď si vyrobil doklady potvrdzujúce jeho hendikep. Naďalej teda pôsobil ako lekár, stvoril však okolo seba auru hrdinu, keď predstieral, že bojuje proti Nemcom ako člen odboja.

Namiesto toho stvoril falošnú únikovú sieť pre tých, ktorých prenasledovali Nemci. Za 25-tisíc frankov na osobu vraj vedel dostať človeka do Argentíny. Prichádzali k nemu židia, odbojári aj zločinci, ktorým pod zámienkou, že v Argentíne je povinné očkovanie, vstrekoval do tela kyanid. Následne ich okradol a zbavil sa tiel.

Spočiatku hádzal mŕtvoly do Seiny, neskôr zmenil taktiku a spaľoval ich či posýpal páleným vápnom.<a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/spektrum/spionku-wake-vypisalo-gestapo-5-milionov-frankov" target="_blank"> Gestapo sa mu však časom</a> aj tak dostalo na stopu. Agenti zistili, že Doktor Satan je nejako zapletený do odbojového hnutia. Chytili troch jeho komplicov, tí však ani po mučení nevedeli povedať, ako sa Petiot kontaktuje s odbojármi. Niet divu. Ani Gestapo totiž netušilo, že ma čo dočinenia so sériovým vrahom a nie s povstalcom.

11. marca 1944 napokon Petiotovi došlo šťastie. Susedia sa totiž sťažovali na pach spáleniny a dym, ktorý sa valil z doktorových okien. Hasiči vpadli do domu hrôzy. V pivnici našli ostatky desiatich ľudí, v peci ich bolo ešte niekoľko. Na záhrade objavili jamu s páleným vápnom. Dom bol plný kufrov, oblečenia a dokladov obetí. Médiá sa príbehu rýchlo chytili a tak vznikla prezývka Doktor Satan.

Marcel Petiot ale ušiel a celých sedem mesiacov sa skrýval, a to až do oslobodenia Paríža Spojencami. 31. októbra 1944 ho ale napokon zatkli.

Na súde vystupoval sebavedomo a tvrdil, že telá patrili len nemeckým sprisahancom a informátorom, a že zabíjali odbojári a nie on. Žiadnych spojencov v odboji ale nemal a tak ho napokon uznali vinným z 26 vrážd. Padol rozsudok smrti sťatím, ktorý vykonali 25. mája 1946. Dodnes sa ale presne nevie, koľko ľudí Marcel Petiot zabil. Zrejme ich bolo viac než 26, koniec koncov, v čase vojny sa dokázal ľahšie vyhýbať ruke zákona.

FAKTY X: Doktor Satan: Desivý sériový vrah z druhej svetovej vojny

Autor článku

Noel

Výber pre vás

FAKTY X: Doktor Satan: Desivý sériový vrah z druhej svetovej vojny

Autor článku

Noel

Súvisiace články

FAKTY X: Najstrašidelnejšie bábiky, ktoré naháňajú husiu kožu

FAKTY X: Vražedný hrad: Budova plná pascí slúžila chúťkam sériového vraha

FAKTY X: Vrahyne z Nagyrévu zabili 40 ľudí, zamerali sa na manželov

Výber pre vás