Najhorší trest? Správy o ľuďoch, ktorí ožili krátko pred pochovaním, sú známe od čias antiky. Nemenej staré sú správy o nešťastníkoch, ktorí sa prebudili neskôr, a ktorých osud odhalila iba zhoda okolností – náhodné otvorenie ich hrobiek. Pochovanie zaživa predstavovalo takisto jeden z&nbsp;najkrutejších spôsobov popravy. Keď približne pred 2200 rokmi kapituloval čínsky štát Čao, čakalo pochovanie zaživa na&nbsp;viac ako štyristotisíc jeho vojakov.

Krátko nato, po smrti prvého čínskeho cisára a porazení jeho vojska, zomrelo týmto nezávideniahodným spôsobom dvestotisíc zostávajúcich, cisárovi oddaných bojovníkov. V&nbsp;dávnom Taliansku čakal trest pochovaním zaživa na&nbsp;vrahov, ktorí odmietli oľutovať svoje prečiny, v&nbsp;Rusku sa ho pre&nbsp;zmenu dočkali ženy, ktoré zabili svojho manžela.

Odporná smrť Viac ako popravy vzbudzovali strach a&nbsp;zdesenie prípady nešťastníkov, ktorých zaživa pochovali omylom. O&nbsp;hrôzostrašné a&nbsp;kuriózne historky nie je núdza. Napríklad keď začiatkom štrnásteho storočia otvorili hrob filozofa Johna D. Scotusa, údajne našli jeho telo v&nbsp;krypte mimo rakvy s&nbsp;rozdriapanými rukami, ktoré si doráňal zúfalým pokusom o&nbsp;únik.

V&nbsp;roku 1851 pochovali Virginiu Macdonaldovú, dievča žijúce v&nbsp;New Yorku. Po&nbsp;pohrebe jej matka trvala na&nbsp;tom, že Virginia nie je mŕtva. Keďže rodina sa márne snažila hysterickú ženu upokojiť, nariadila telo exhumovať. V&nbsp;rakve ležalo telo dievčaťa nie na&nbsp;chrbte, ako je u&nbsp;nebožtíkov zvykom, ale na&nbsp;boku. Ruky malo mimoriadne dohryzené. Virginia sa očividne pod zemou prebudila a&nbsp;v&nbsp;hrôze alebo od&nbsp;hladu začala požierať vlastné končatiny.

Na&nbsp;pochovanie zaživa sa zvyčajne príde náhodou. Napríklad keď v&nbsp;roku 1885 v&nbsp;Severnej Karolíne chceli príbuzní premiestniť z&nbsp;rakvy telo mladého muža, jeho pozostatky našli ležať tvárou dole. Rakva bola pritom zvnútra celkom doškriabaná.

To, že jav nebol práve zriedkavý, naznačujú hlásenia takého počtu podobných prípadov, ktorý by naplnil niekoľko hrubých kníh: z&nbsp;rozličných dôvodov otvorené hroby obsahovali poskrúcané telá alebo nebožtíkov s&nbsp;rozžutými prstami a&nbsp;dlaňami.

Krôčik od záchrany U&nbsp;mnohých omylom pochovaných bola záchrana takmer na&nbsp;dosah, ako u&nbsp;istého francúzskeho mladíka v&nbsp;roku 1887. Keď k hrobke niesli jeho rakvu, zvnútra sa ozvalo klopanie. Muži nesúci rakvu však v&nbsp;obave, že rozpútajú medzi členmi smútočného sprievodu paniku, obrad neprerušili.

Až vo&nbsp;chvíli, keď prítomní začali na&nbsp;rakvu hádzať zeminu, klopanie začuli všetci. Ibaže namiesto toho, aby mladíka okamžite vyslobodili, „pozostalí“ čakali na&nbsp;príchod primátora. Keď sa konečne ukázal, nešťastníka vyslobodili z&nbsp;rakvy zaduseného.

Zlý duch? Niektoré obete mali podstatne väčšie šťastie, ako napríklad Angličanka Florence Wyndhamová. V&nbsp;roku 1559 upadla do&nbsp;hlbokého tranzu, pre&nbsp;ktorý ju omylom vyhlásili za&nbsp;mŕtvu a&nbsp;pochovali v&nbsp;rodinnej krypte.

Tu neodpočívala v&nbsp;pokoji, pretože miestny hrobár sa dozvedel, že ju pochovali aj s&nbsp;tromi cennými prsteňmi na&nbsp;prstoch. Preto muž vošiel do&nbsp;krypty s&nbsp;úmyslom ukradnúť ich. Keď sa pokúsil odrezať jeden z&nbsp;Florenciných prstov, z&nbsp;ruky jej začala prúdiť krv. Žena sa pohla, bolesť ju prebudila.

Šokovaný hrobár okamžite utiekol, nemenej prekvapená Florence vstala a&nbsp;v&nbsp;pohrebných šatách a&nbsp;s&nbsp;krvácajúcou rukou sa vrátila domov. Príbuzných tak vystrašila, že ju považovali za&nbsp;ducha a&nbsp;sprvu odmietali vpustiť dnu.

Smrť, ktorá nie je naozaj Ako je možné, že dochádzalo k&nbsp;toľkým omylom? Môže za&nbsp;to aj zvláštne ochorenie. Chorobné prejavy, ktoré dokážu takpovediac imitovať smrť, skutočne existujú. Niektoré stavy podobné smrti môžu nastať dokonca aj u&nbsp;celkom zdravých osôb. Napríklad katalepsia, neschopnosť pohnúť svalmi, zanechá svoju obeť strnulú ako voskovú figurínu.

Katalepsiu môže vyvolať hystéria po novom známa ako konverzná choroba. Ide o hypnózou navodený tranz alebo neliečená schizofrénia. Výsledkom je „falošná mŕtvola“, ktorá vníma všetko, čo sa s ňou deje, no nedokáže do toho zasiahnuť. Nie je ťažké predstaviť si, že v&nbsp;minulosti sa pre&nbsp;katalepsiu mohli skutočne vyskytnúť prípady na&nbsp;spôsob čiernej anekdoty „pacient zomrel na&nbsp;následky pitvy“.

Nielen v minulosti Hoci za&nbsp;posledných sto rokov zaznamenala medicína ohromné pokroky, riziko pochovania zaživa celkom nevymizlo – ťažko sa mu vyhnúť predovšetkým počas vojnových konfliktov. Odhaduje sa, že takto zahynuli až štyri percentá amerických vojakov padlých počas druhej svetovej vojny alebo počas vojny vo&nbsp;Vietname.

A&nbsp;v&nbsp;roku 2007 sa tomuto osudu len so&nbsp;šťastím vyhol britský vojak Derek Derenalagi. V&nbsp;Afganistane ho ťažko zranila nastražená bomba, krátko nato ho zdravotníci vyhlásili za&nbsp;mŕtveho. Až keď pred navlečením vreca na&nbsp;mŕtvoly vojakovo telo umývali, jeden z&nbsp;lekárskeho tímu si všimol veľmi slabý pulz. Vojak sa z&nbsp;kómy nakoniec dostal a&nbsp;dokonca reprezentoval Veľkú Britániu v&nbsp;hode diskom na&nbsp;paralympiáde v&nbsp;roku 2012.

Doškriabané rakvy a strhané nechty: Pochovanie zaživa patrilo k najhorším trestom

Výber pre vás

Doškriabané rakvy a strhané nechty: Pochovanie zaživa patrilo k najhorším trestom

Súvisiace články

FAKTY X: Keď sa knihy viazali do ľudskej kože: Desivé exempláre existujú dodnes

FAKTY X: Záhadné kruhy pri chorvátskom ostrove: Kde sa tam vzali?

FAKTY X: Oregonský vír: Miesto plné záhad, alebo šikovný marketingový ťah?

FAKTY X: Naozaj konali zázraky, alebo išlo o podvodníkov?

FAKTY X: Stonehenge má dvojčatá pod morskou hladinou, ich účel je neznámy

Výber pre vás